Posúvanie hranice medzi ekonomickým prežitím a koronasmrťou

Diskusia 2  
Posúvanie hranice medzi ekonomickým prežitím a koronasmrťou
Zdroj: the conversation
Foto: SITA/AP


13. 7. 2020 - Dnes vlády po celom svete začínajú znovu otvárať svoje ekonomiky a je zrejmé, že snahy o oživenie hospodárstva budú posúvať hranice medzi tým, kto bude prosperovať, kto trpieť a kto zomrie.

Nové stratégie na obnovenie hospodárskeho rastu nútia zraniteľné skupiny obyvateľstva vybrať si. Ak chcú ekonomicky prežiť, musia akceptovať riziko nákazy. Je to neprijateľná voľba, ktorá sa javí ako prirodzená iba preto, že uprednostňuje hospodárstvo pred postrádateľným životom.

Odstraňovanie hraníc bolo vždy ústredným prvkom kapitalistického hospodárskeho rastu, neoliberálnymi reformami za posledných niekoľkých desaťročí sa táto iniciatíva len zintenzívnila. Neoliberálny ekonomický rast sa čoraz viac spája s otváraním štátnych hraníc pre tok peňazí a selektívny vstup slaboplatenej  pracovnej sily s obmedzeným prístupom k právam. Covid-19 zviditeľnil tieto praktiky, pričom pandémia zintenzívnila voľbu medzi hospodárskym a sociálnym.

Keď v Kanade prepukla pandémia, krajina uzavrela hranice a stopla medzinárodný cestovný ruch. Avšak pre odhadovaných 60 000 sezónnych poľnohospodárskych pracovníkov z Latinskej Ameriky a Karibiku urobila výnimku. V snahe odvrátiť potenciálnu stratu až 95 percent tohtoročnej produkcie zeleniny a ovocia, sa dočasní poľnohospodárski pracovníci považujú za podstatnú oporu poľnohospodársko-potravinárskej ekonomiky. Pre ochranu zdravia a bezpečnosti Kanaďanov a sezónnych poľnohospodárskych pracovníkov, poľnohospodári požadovali, aby sezónni pracovníci absolvovali povinnú 14 dňovú karanténu, aby sa zabránilo šíreniu vírusu.

Posúvanie hranice medzi ekonomickým prežitím a koronasmrťou

Ale keď došlo k úmrtiu dvoch poľnohospodárskych pracovníkov a prepuknutiu infekcie Covid-19 medzi migrujúcimi pracovníkmi v poľnohospodárskych podnikoch po celej krajine, ukázali sa systematické formy rasizmu, ktoré odhaľujú uprednostňovanie maximalizácie zisku pred zdravím a bezpečnosťou poľnohospodárskych pracovníkov tmavej pleti. V rámci programu dočasných zahraničných pracovníkov nemajú migranti štandardné pracovné práva, ako je minimálna mzda, platy za nadčas alebo voľno. O podmienkach ubytovania ani netreba hovoriť.

Vzhľadom na to, že životné podmienky zamestnancov vo veľkej miere závisia od uvážení zamestnávateľov, nie je vôbec prekvapujúce, že správy o preplnenom a nehygienickom ubytovaní, neschopnosti dodržiavať povinný odstup, oneskorených príznakoch symptómu Covid-19 a hrozbách represálií za upozornenie na situáciu, sa v priebehu roka rozšírili po celom agropotravinárskom hospodárstve. Aj keď prípady ochorenia na Covid-19 v Ontáriu rastú, provinčné usmernenia umožňujú infikovaným poľnohospodárskym pracovníkom pokračovať v práci, ak sú asymptomatickí.

Tragickou iróniou je, že hľadanie lepšieho života sa v prípade migrujúcich pracovníkov spája s určitou úrovňou vystavenia zneužívaniu, hrozbám, infekciám a predčasnej smrti.

Posúvanie hranice medzi ekonomickým prežitím a koronasmrťou

Dnes už vlády hovoria o širšom otváraní hraníc v dôsledku ekonomických nákladov Covid-19, krajiny začínajú prijímať nové náročné rozhodnutia, vyberať si medzi verejným zdravím a hospodárskym rastom. Napríklad náhle zatvorenie medzinárodných hraníc v celej oblasti Karibiku zdecimovalo cestovný ruch v regióne za jedinú noc. Odhaduje sa, že pokles odvetvia dosiahne až 70 percent, Standard & Poor už predpokladá, že na niektorých ostrovoch dôjde k výraznejšiemu zhoršeniu  úverového ratingu.

Vezmime si Jamajku, kde cestovný ruch predstavuje polovicu devízových príjmov krajiny a viac ako 350 000 pracovných miest. Nie je vôbec prekvapujúce, že minister cestovného ruchu odôvodnil opätovné otvorenie s tým, že nejde len o cestovný ruch, ale je to otázka hospodárskeho života alebo smrti. Taktiež nie je prekvapujúce, že reťazce hotelových rezortov a letecké spoločnosti, už netrpezlivo očakávajú, kedy budú môcť obnoviť svoj biznis. Ubezpečenia, že „dovolenky sú späť“, však nestačia, hlavne ak sa objavia nové prípady nákazy, keďže väčšina karibských krajín už dlho bojuje s preťaženými systémami zdravotnej starostlivosti. A s novými nariadeniami na povinný skríning, izoláciu alebo obmedzovanie mobility infikovaných turistov, je pravdepodobné, že chudobnejší občania regiónu, najmä ženy zamestnané v prvej línii medicínskeho kontaktu, nebudú vedieť znášať bremeno nákladov spájaných s novým vírusom.

Posúvanie hranice medzi ekonomickým prežitím a koronasmrťou

Závislosť karibských a latinskoamerických vlád od cestovného ruchu, zasielanie peňazí rodinám sezónnych pracovníkov, ktorí sú od nich závislí a kanadská závislosť na sezónnych slabo platených pracovníkoch tmavej pleti, sú vzájomne úzko prepojené. Pre najzraniteľnejších sa tieto závislosti výraznejšie prekrývajú: ekonomické prežitie a koronasmrť.

Covid-19 nám však ponúkol jedinečnú príležitosť na prehodnotenie hraničných nerovností, ktoré riadili náš život. Prehodnotenie nadradenosti ekonomiky v ňom. Núti nás položiť si otázku. Komu  slúži „ekonomika“? Aké druhy činností sa oceňujú alebo rušia, keď uprednostňujeme hospodársky rast? Koho život si cení a koho menej? Uprednostňovanie hospodárstva pred životom najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín by nemalo byť nikdy akceptovaným riešením.