Splácanie pôžičiek Európskej únie v hodnote 750 miliárd eur, ktoré vytvoria "palebnú finančnú silu" pre plán na oživenie európskeho hospodárstva po koronakríze, bude možné dvoma spôsobmi - zvýšením národných odvodov do rozpočtu EÚ alebo zavedením nových environmentálnych daní. Uviedol to vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík v reakcii na stredajšie predstavenie nového návrhu sedemročného rozpočtu EÚ (2021 - 2027) a plánu na oživenie európskeho hospodárstva.
Ide o balík návrhov s názvom EÚ ďalšej generácie v celkovej hodnote 750 miliárd eur, z toho je 500 miliárd eur v podobe nevratných grantov a 250 miliárd eur vo výhodných pôžičkách.
Veľvyslanec upozornil, že uvedené čísla, ako aj spôsob prerozdeľovania grantov a pôžičiek ešte musia dohodnúť premiéri a prezidenti členských krajín Únie, a potvrdil, že pôjde o rokovania "v jednom balíku", čiže lídri EÚ budú naraz hľadať kompromis aj v oblasti podoby viacročného finančného rámca (VFR), aj čo sa týka ozdravného plánu.
Javorčík zopakoval, že členovia EÚ začnú splácať pôžičky, na ktorých bude plán obnovy založený, až po roku 2028 v ďalších finančných perspektívach počas nasledujúcich 30 rokov. Spresnil, že na splatenie stoviek miliárd eur budú mať členské krajiny dve možnosti. Jednou z nich je, že sa zvýšia národné odvody do spoločného rozpočtu EÚ, a tým sa uvedené pôžičky vykryjú. Druhá možnosť je, že Únia sa dohodne na vystavení nových celoúnijných daní, väčšinou environmentálneho charakteru.
Podľa jeho slov to môže byť napríklad daň z jednorazových plastov, z emisného systému alebo uhlíková daň na hraniciach a je tu aj idea spoplatniť veľké firmy, ktoré operujú na jednotnom trhu EÚ a využívajú jeho výhody, nejakými ďalšími daňovými zaťaženiami.
"Takže je možné, že to, koľko budeme potrebovať splatiť na tieto pôžičky, budeme môcť vygenerovať práve týmito novými zdrojmi," opísal situáciu Javorčík.
