oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP
Program núdzového prevodu hotovosti sa dá prirovnať k schéme základného garantovaného príjmu. V tomto prípade ale ide o jednorazovú sumu nižšiu než je zákonom stanovená minimálna mzda.
Prípady COVID-19 rýchlo pribúdajú aj v Pakistane, vzhľadom na to, že zdieľa hranice s dvoma globálnymi epicentrami pandémie, Iránom a Čínou, situácia by mohla byť postupne čoraz horšia. Vedúci predstavitelia provincií sú si toho vedomí a pri zavádzaní blokád boli relatívne úspešní. Na federálnej úrovni však chýba jasná koordinácia. Značná časť neistoty pochádza z komentára predsedu vlády Imrana Chána. Koncom marca vyhlásil: „Ak zavrieme mestá… na jednej strane ich zachránime pred koronavírusom, ale na strane druhej zomrú od hladu.“ Napriek tomu sa hovorí o spomalení počtu pribúdajúcich prípadov nákazy. Aj keď stále neexistuje oficiálne vyhlásenie o národnej karanténe, provinčné vlády si zaviedli svoje vlastné verzie. Vo väčšine častí krajiny boli verejné zhromaždenia zakázané, školy sa zatvorili a rovnako aj všetky obchody okrem predajní potravín alebo lekární.
V prípade Pakistanu je vyrovnaný akt medzi odvrátením zdravotnej krízy a udržaním hospodárstva nad vodou o niečo komplikovanejší, než inde. Kvôli rozšírenej chudobe. Asi 39 % pakistanských domácností žije pod prahom chudoby a z tohto dôvodu by ekonomické zastavenie mohlo spôsobiť humanitárnu katastrofu, ak by chudobní pracovníci prišli o svoj denný príjem.
V rámci balíka pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorý bol vyhlásený koncom marca, vláda pridelila 150 miliárd Rs (asi 836 miliónov eur) v hotovosti na podporu najchudobnejších 12,5 milióna domácností. Vláda tvrdí, že z toho bude mať úžitok približne 67 miliónov ľudí. Časť financií pôjde z podpory Svetovej banky a Ázijskej rozvojovej banky. Pakistanská vláda v priebehu nasledujúcich mesiacov peniaze prevedie na príjemcov.
Aj keď sa očakáva, že sa v nadchádzajúcich týždňoch objavia ďalšie podrobnosti o iniciatíve, vyhlásenia úradníkov naznačujú, že vláda využije infraštruktúru existujúcich programov sociálnej pomoci na rozdávanie hotovosti. Vzhľadom na to, že sa opierajú o digitálne údaje, správcovia musia byť transparentní v posudzovaní kritérií oprávnenosti. A musia ľuďom poskytnúť spôsob, ako napadnúť rozhodnutie, ak by boli z programu vylúčení.
Digitálne práva v Pakistane sú sporné. Začiatkom marca 2020 bola vláda nútená prehodnotiť pravidlá využívania sociálnych médií po odpore zo strany občanov, miestnych technologických spoločností a firiem zo Silicon Valley. V posledných dňoch aktivisti vyjadrili obavy z narýchlo implementovaného systému sledovania mobilných telefónov, ktorý odhalí, kde boli pacienti s COVID-19 za posledných 14 dní. Systém zašle textovú správu ostatným, ktorí boli v tesnej blízkosti pacientov, a odporučí im dobrovoľnú izoláciu. Neexistuje však žiadna transparentnosť v tom, kto sa sleduje, ani o tom, ako sa tieto údaje majú uchovávať. Podobné nástroje sa úspešne používajú v Južnej Kórei a Číne.
Program núdzového prevodu hotovosti počíta s jednorazovou hotovosťou vo výške 12 000 Rs (66,85 eur). Minimálna mzda za rok 2019 predstavuje 17 500 Rs (97,50 eur). Kritériá výberu domácností pre nové núdzové opatrenia sú založené na kritériách pre ambiciózny program s názvom Ehsaas, ktorý sa začal v marci 2019 ako súbor iniciatív na vytvorenie siete sociálneho zabezpečenia a na zníženie nerovnosti. Ehsaas sa do veľkej miery spolieha na digitálne údaje, na základe ktorých napríklad daňoví poplatníci, majitelia automobilov alebo motocyklov a ľudia, ktorí cestovali viackrát do zahraničia, nebudú oprávnení získať hotovosť v prípade novej núdzovej pomoci. Databázy, ktoré využíva Ehsaas, spravujú dve pakistanské inštitúcie, oddelenie pre zmierňovanie chudoby a sociálneho zabezpečenia a vnútroštátny orgán pre databázy a registráciu. Vlani táto dohoda o spolupráci v oblasti údajov spôsobila rozruch v krajine po tom, ako sa zistilo, že tisíce zamestnancov vlády dostávali niekoľko rokov hotovostné prevody z Programu podpory príjmov Benazir (BISP), ktorý je určený pre najzraniteľnejších členov spoločnosti. Nezrovnalosti boli odhalené pri zefektívnení programu BISP. Väčšinou vládni zamestnanci zaregistrovali do systému svoje manželky, keďže ženy majú nižší zdaniteľný príjem, nevlastnia autá ani motocykle, ani necestujú do zahraničia.
V Pakistane má iba približne jedna pätina dospelých bankové účty, z toho dôvodu musia byť vládne prevody k dispozícii v hotovosti. Nová núdzová iniciatíva vyžaduje, aby tí, ktorí sa sami identifikujú ako zraniteľní, poslali do systému Ehsaas textovú správu s ich národným identifikačným číslom. Ak spĺňajú kritériá, dostanú textovú správu, v ktorej ich požiadajú o návštevu určenej pobočky banky, aby im vyplatili hotovosť. To by však mohlo byť komplikované, ak prevládajú karantény, pobočky bánk sú zatvorené a pohyb osôb je obmedzený.
Pakistanský prístup k cielenému zmierňovaniu chudoby prostredníctvom technológií je chvályhodný, ale musí sa robiť lepšie, aby nevylúčil ľudí v núdzi. Mnoho ľudí závislých od dennej mzdy vlastní motorku (rikšu) alebo dodávku a iní cestovali za prácou do zahraničia. Kritériá oprávnenosti by mali byť viac odstupňované, najmä ak majú mať opatrenia na podporu príjmu širšie pozitívne ekonomické účinky.
Núdzové opatrenia na boj proti koronavírusu sú často kritizované ako nedostatočné, že nevyplácajú dostatok peňazí a majú len obmedzený dopad. Ak by bol projekt v Pakistane tentoraz úspešný, krajina bude mať lepšiu pozíciu na mobilizáciu domácich zdrojov, ale aj tých medzinárodných od globálnych inštitúcií a filantropických nadácií.
