oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Hlavná hodnota ekonóma pre spoločnosť spočíva v jeho schopnosti odhaliť to, čo v ekonomike zvyčajne zostáva neviditeľné. O tejto úlohe sa zmienil aj Adam Smitha, keď spomenul „neviditeľnú ruku“.
Smithova práca o povahe a príčinách bohatstva národov využíva ekonomický spôsob myslenia, aby poukázal na ekonomické dôsledky, dobré a zlé, ktoré sú zvyčajne mimo dohľadu ľudí. Nie je ťažké sledovať okamžité následky ekonomických krokov, či už ide o akcie súkromné, alebo vládne. Nevyžaduje si to žiadne ekonomické chápanie. Vidieť nad rámec okamžitých následkov je však zložitejšie, takúto víziu prirodzene nemá väčšina ľudí. Preto je úlohou ekonóma vybaviť ľudí intelektuálnou prizmou, cez ktorú sa do ich zorného poľa vnesú ekonomické javy, ktoré by inak pre nich zostali neviditeľné.
Uveďme si konkrétne príklady, čo sa ekonómom podarilo odhaliť, čo by inak zostalo neviditeľné. Protekcionizmus, ktorý znižuje dovoz, umelo chráni pracovné miesta s nižšou produktivitou v domácom hospodárstve ničením pracovných miest s vyššou produktivitou. Právne predpisy o minimálnej mzde, ktoré zhoršujú vyhliadky na zamestnanie pre samotnú skupinu slabo platených pracovníkov, o ktorých sa predpokladá, že by im takáto legislatíva mala pomôcť. Preukazujú, že stimuly vládnych úradníkov, ktoré sa tak tešia podpore, sú veľmi často v priamom rozpore s verejným záujmom.
Nestáva sa to síce často, ale existuje aj iná neviditeľná oblasť, ktorú kompetentní ekonómovia niekedy odhalia. Nakoľko je zložitosť modernej ekonómie neprekonateľná.
„Ja, ceruzka“ od Leonarda Reada je najznámejším pokusom sprostredkovať zásadný pohľad na to, že ekonómia je oveľa komplexnejšia, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Odhaľuje, že za položkou, ktorá je zdanlivo jednoduchá ako ceruzka, sa objavuje nespočetné množstvo odborných pracovníkov z celého sveta, ktorí bez toho, aby o tom vedeli, spolupracujú pri vytváraní množstva ceruziek. Napriek tomu, podľa neustáleho prúdu naivných návrhov z pera komentátorov a politikov, len veľmi málo ľudí chápe, o akej komplexnosti je vlastne reč. Zdá sa, že ekonómia nie je o nič zložitejšia ako slová, grafy a stĺpce údajov, ktoré sa bežne používajú na jej opis. Tento predpoklad je ale nesprávny.
Za tým, čo je vidieť, sa skrýva nespočetné množstvo relevantných, faktických detailov, z ktorých všetky prispievajú k úspechu. Žiaden nie je viditeľný voľným okom, a len veľmi málo z nich je prístupných tretím stranám. Niektorí odborníci, profesori a politici predpokladajú, že prostredníctvom štatistík a teoretizovania sa môžu naučiť dosť o tom, ako ekonómia funguje. Vláde navrhujú napodobňovať fungujúcu ekonomiku spôsobmi, ktoré ju zbavujú skutočných alebo imaginárnych „nedokonalostí“. Tým len odhaľujú svoje neuvedomenie si neopísateľnej komplexnosti, nepochopenie detailov, nezmerateľného množstva miestnych, časovo citlivých rozhodnutí, ktoré dostávajú na povrch javy, ktoré oni a ostatní vidia iba ako „výrobný sektor“, „priemerné mzdy pracovníkov“, „zmeny v dovoze v porovnaní s vývozom“ a tak ďalej.
Títo „ľudia systému“, buď ignorujú alebo opovrhujú neviditeľnou rukou trhu. Arogantne predpokladajú, že to, čo vidia a vedia opísať slovami a číslami, je dostatočne veľká časť ekonomickej reality, ktorá im umožňuje viesť vládne zásahy takým spôsobom, aby vyústil do očakávaných výsledkov, ktoré sa vznášajú v ich mysliach ako krásne predstavy.
Takáto arogancia je fatálna.
Ak chceme mať hospodárstvo, ktoré ľahko a stabilne sprístupňuje masám tovary a služby považované za samozrejmosť, je nevyhnutná nepredvídateľne zložitá, rozsiahla a globálne rozdelená práca, ktorá sa riadi trhovými cenami. Podrobností, ktoré umožňujú takejto ekonomike fungovať, je príliš veľa a sú príliš neviditeľné na to, aby sa dali sprostredkovať niekomu, kto zásahmi zlepší procesy na trhu. Ekonómia nefunguje podľa detinsky jednoduchého súboru príkazov. Pokiaľ áno, znamená to jediné, všetci budeme chudobnejší a menej slobodní. Je to celkom jednoduché.
Autorom je Donald J. Boudreaux spoluracovník Amerického inštitútu pre ekonomický výskum, v rámci programu F.A. Hayeka pre pokročilé štúdium filozofie, politiky a ekonómie pôsobí v stredisku Mercatus na univerzite George Masona.
