oPeniazoch.sk, SLSP Foto: getty images
Okrem cien energií sa do zvýšenia nákladov na bývanie budúci rok podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy.
Slováci majú spomedzi 28 krajín Európskej únie jedny z najvyšších nákladov na bývanie. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu.
„V súvislosti so zvyšujúcimi cenami energií, budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer ôsmich percent. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu, stále 40 percent domácností pocíti navýšenie ceny o takmer štyri percentá,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatia približne 2,6 eur mesačne. Pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody si priplatia približne 60 centov mesačne.
Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).
Zo všetkých hlavných výdavkových položiek domácností práve bývanie zaznamenalo v rámci krajín EÚ najvýraznejší nárast výdavkov za posledných desať rokov, a to o vyše percento. V rokoch 2008 až 2018 sa podiel „bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív“ na celkových výdavkoch domácností najvýraznejšie zvýšil vo Fínsku (z 23,7 % v roku 2008 na 28,5% v roku 2018) pred Holandskom (+3,1 %) a Portugalskom (+2,7 % ), Bulharskom (+2,5 %), Írskom a Španielskom (obidve +2,1 %) a Luxemburskom (+2,0 %).
„Zaujímavosťou je, že práve Slovensko je jednou z krajín, kde sa výdavky na bývanie za posledných desať rokov mierne znížili, a to o približne tri percentá. Ide o najväčší pokles nasledovaný Maďarskom, kde náklady na bývanie od roku 2008 klesli o zhruba dve percentá,“ doplnila Buchláková.
V nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním, sú pred nami Fíni (28,5 %) a Dáni (28,1 %). Za nami sú Francúzi (26,3 %), Veľká Británia (26 %), Švédsko (25,9 %) či Česká republika (25,2 %).
Najnižšie výdavky na bývanie majú na Malte (10,3 %), Lotyšsku a Cypre (obe 15 %). V únii predstavujú výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Nasleduje doprava (13,2 %), potraviny a nealkoholické nápoje (12,1 %), rekreácia a kultúra (9,1 %) a reštaurácie a hotely (8,7 %).
