oPeniazoch.sk, CNBC Foto: getty images
Výzvy pre reformu afrického menového bloku, ktorý má korene vo francúzskej koloniálnej nadvláde, by mohli mať dopad na zahraničných investorov.
CFA frank používa 14 západo a stredoafrických krajín. Mena je viazaná fixným kurzom voči euru a núti zúčastnené africké krajiny, aby uložili 50 % svojich devízových rezerv vo francúzskej štátnej pokladnici, čo zaručuje platby v eurách. CFA frank je dôležitý pre finančnú stabilitu, je ale citlivý na politickú moc v krajinách, ktoré sú už viac ako pol storočia nezávislé od Francúzska.
„Medzinárodní investori strácajú istotu fixného výmenného kurzu, ktorý bol devalvovaný od svojho založenia v roku 1945 iba raz,“ uviedla v nedávnej správe senior viceprezidentka Teneo, Anne Frühaufová. Ak by táto záruka padla, fixný výmenný kurz CFA k euru 655,96 by bol otázny. Zvýšilo by to neistotu a riziko pre investorov, dovozcov aj vývozcov.
Beninský vodca Patrice Talon v novembri uviedol, že osem štátov západoafrickej menovej únie, ktoré používajú CFA frank, plánuje vytiahnuť svoje rezervy z francúzskej centrálnej banky, pričom francúzskym médiám oznámil, že s menou sa spája „psychologický problém“. Odborníci sa ale domnievajú, že k tomuto drastickému kroku tak rýchlo nedôjde. „Regionálni lídri síce reagujú na populárny protifrancúzsky sentiment svojou výzvou na reformu, ale väčšinou sú za zachovanie CFA franku," myslí si Frühaufová. „Vzhľadom na obrovský význam francúzskych investícií, vojenskej pomoci a rozvojovej spolupráce, sú vyhliadky na otvorenú vzburu proti CFA franku veľmi nízke.“
John Ashbourne, hlavný ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics, pre CNBC povedal, že slabá vôľa pre podstatnejšie reformy má základ v inštitucionálnej zotrvačnosti a nedostatku možných alternatív a nie odporu voči Francúzsku. „Takmer každý súhlasí s tým, že súčasný systém je nedokonalý a v mnohých ohľadoch anachronický, a hoci rastie podpora pre nejakú zmenu, nemyslím si, že existuje skutočný konsenzus o forme, ako by mala vyzerať,“ povedal Ashbourne, podľa ktorého prichádza do úvahy celý rad alternatív, z ktorých každá by mala významný dosah na región. Vyhliadka na zavedenie koša mien, voľne plávajúceho franku alebo dokonca zrušenie franku v prospech národných mien, by sa vždy spoliehala na posilnenie regionálnych alebo národných inštitúcií ako dôveryhodného politického rámca v prípade absencie francúzskej podpory. To by si pravdepodobne vyžadovalo konsenzus medzi regionálnymi lídrami a zložité právne dohody vo všetkých členských štátoch bloku kam patrí Benin, Burkina Faso, Guinea-Bissau, Pobrežie Slonoviny, Mali, Niger, Senegal, Togo, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Kongo, Rovníková Guinea a Gabon.
