Prečo Čína neznižuje úrokové sadzby tak ako zvyšok sveta

, CNBC Foto: SITA/AP

Čínska ľudová banka sa rozhodla, že nebude nasledovať mnoho ďalších významných centrálnych bánk znižovaním úrokových sadzieb. Analytici sa domnievajú, že za neutrálnou pozíciou čínskej centrálnej banky môže byť aj snaha riešiť obavy z rastúcej inflácie spôsobenej prudkým nárastom cien bravčového mäsa.

Čínska centrálna banka musí riadiť svoje hospodárstvo úplne odlišne než to robí centrálna banka Japonska alebo Európskej únie. PBoC však stojí pred rovnakou otázkou, ako zabezpečiť efektívnu menovú politiku v súčasnom prostredí. „Centrálna banka by nechcela, aby občania očakávali vyššiu infláciu a preto pravdepodobne nebude presadzovať politiku rýchleho znižovania sadzieb,“ uviedol Xu Chenxi, hlavný analytik Nanhua Futures. „Táto politika sa viac týka presahu do reálnej ekonomiky. Ak reálna ekonomika dokáže získať financovanie ľahšie ako predtým, alebo sa znížia sadzby financovania, potom menová politika nechce vydávať signál o znížení úrokovej sadzby.“

Začiatkom týždňa čínska centrálna banka ponechala „hlavnú úrokovú sadzbu pre pôžičky“ rovnakú na október ako bola v septembri: 4,2 % pre jednoročnú sadzbu a 4,85 % pre päťročné obdobie. Hlavná úroková sadzba pre pôžičky, tiež známa ako LPR, sa stanovuje mesačne. „Ak ponecháte LPR v októbri nezmenené, môže to odrážať neutrálnejšie stanovisko menovej politiky. Okrem toho je možné, že nedávny trend rastu CPI má tiež svoj podiel na obmedzení menovej politiky,“ uviedla v ekonomickej správe hlavná ekonómka China International Capital Corp Hong Liang a analytička Eva Yi.

Uvoľnenejšia menová politika zvyčajne vedie k vyššej inflácii, ktorá je ale v Číne už na vzostupe z dôvodu prudko rastúcich cien bravčového mäsa. Krajinu vlani zasiahol africký mor ošípaných, ceny bravčového mäsa v septembri oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 69,3 %.

Podľa analytičky Dan Wangovej z The Economist Intelligence Unit musí Čínska ľudová banka vyvažovať úsilie zamerané na zníženie úrokových sadzieb v dlhodobom horizonte týak, aby krátkodobé úrokové sadzby príliš drasticky neznížila. Poznamenala, že nárast cien bravčového mäsa poslal index spotrebiteľských cien na takmer šesťročné maximum, čo je dosť znepokojujúce pre každého, kto sa pozerá výhradne na tento údaj. Ak ale vylúčime ceny potravín a energie, CPI sa dostáva na na miernych 1,5 %. „Čína nemá problém s infláciou. Má problém s bravčovým mäsom,“ povedala Wangová. „Udržiavanie obmedzenej menovej politiky stabilizuje regionálnu ekonomiku, za to by si čínska vláda zaslúžila uznanie.“ Zmiernenie menovej politiky by malo tiež nežiaduci účinok, podporili by sa zisky z cien nehnuteľností, ktoré sa už Čína snaží tlmiť, poznamenala Wangová.

Z fiškálneho hľadiska sa čínska vláda snažila znížiť dane a zvýšiť rozvoj infraštruktúry v snahe podporiť rast. Centrálna banka sa pokúsila použiť nové úrokové sadzby na povzbudenie bánk, zvyčajne vo vlastníctve štátu, aby poskytovali pôžičky menším firmám, ktoré sú spravidla v súkromnom vlastníctve a ktoré prispievajú k väčšej miere hospodárskeho rastu Číny. Opatrenia sa ešte musia ukázať ako účinné. Hrubý domáci produkt za tretí štvrťrok dostal na takmer tridsaťročné minimum 6 %.

„Októbrová nezmenená sadzba odzrkadľuje skutočnosť, že centrálna banka je stále v období pozorovania,“ uviedol pre CNBC Chaoping Zhu, stratég globálneho trhu z J. P. Morgan Asset Management. „Tento prevod menovej politiky od financovania k hospodárskemu rastu, má stále určité problémy.“

Čínska ľudová banka musí pri prispôsobovaní menovej politiky brať do úvahy aj geopolitický faktor. Americké clá na čínsky tovar v hodnote miliárd dolárov zvyšujú tlak na Peking, aby oslabili juan, ale Čína musí dokázať odraziť prípadnú ďalšiu kritiku, že manipuluje so svojou menou. „Pri súčasných obchodných rokovaniach je jedným z aspektov to, že USA chcú, aby Čína stabilizovala menu a viac ju neoslabovala. To, že sa nechystá robiť viac menovej expanzie, je signálom dobrej vôle,“ dodala Wangová.

Súvisiace články

Aktuálne správy