Tomu, čo sa deje na devízových trhoch, nikto nerozumie

Diskusia 1  
Tomu, čo sa deje na devízových trhoch, nikto nerozumie
Zdroj: conversableeconomist
Foto: getty images


15. 10. 2019 - Je ťažké pochopiť na intuitívnej úrovni rozdiel medzi miliónmi, miliardami a biliónmi. Ekonóm Timothy Taylor používa jednoduchú pomôcku.

Milión sekúnd je asi 11 dní. Jedna miliarda sekúnd je 11 000 dní, čo zodpovedá asi 30 rokom. Jeden bilión sekúnd predstavuje zhruba 30 000 rokov. Pri pohľade do minulosti, v čase pred biliónom sekúnd, sa vytvárali prvé skalné maľby a hlavnými ľudskými vynálezmi toho času boli hrnčiarstvo či skrúcanie vlákien na výrobu lana.

V tejto perspektíve je rozdiel medzi miliónom a miliardou v tom, čo sa stalo minulý víkend, a tým, čo sa stalo v roku 1989. Rozdiel medzi miliardou a biliónom je rozdiel medzi tým, ako sme boli svedkami pádu berlínskeho múru a tým, čo vo vývoji ľudstva znamená etapu lovu a zberu vtedajších obyvateľov jaskýň.

A teraz to premietnime do ekonomiky. Devízové ​​trhy zobchodujú 6,6 bilióna dolárov denne, predchádzajúci výskum hovoril o 5,1 bilióna dolárov denne. Štatistiky o devízových trhoch pochádzajú z trojročného prieskumu centrálnych bánk, ktoré zverejňuje Banka pre medzinárodné platby. Údaje zatiaľ z ostatného kola prieskumu, dokončené v apríli 2019, sú k dispozícii od 16. septembra 2019.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že takýto objem obchodovania musí byť chybou. Celkový svetový vývoz tovaru a služieb predstavuje asi 25 biliónov dolárov ročne. Pripočítajme zvýšenie investičných tokov cez hranice za rok 2018, ktoré predstavovalo 2 bilióny dolárov v priamych zahraničných investíciách, 1,9 bilióna dolárov v portfóliových investíciách a 2 bilióny dolárov v ostatných finančných transakciách, čo sú najmä bankové pôžičky. Ročné súčty však nedávajú objem 6,6 bilióna dolárov denne na devízových trhoch.

Zrejmý záver je, že väčšina devízových obchodov nie je o napomáhaní vývozu a dovozu, ani o uľahčovaní tokov medzinárodných investícií. Namiesto toho ide o finančné transakcie, ktoré sa snažia riešiť riziká zmien výmenných kurzov alebo priamo profitovať z týchto zmien. Napríklad približne polovica devízového trhu sú swapové zmluvy. Sú to zmluvy, kedy je jednej strane dlžná určitá suma v jednej mene, v určitom časovom období, a druhej strane je dlžná suma v inej mene, v inom čase a súhlasia so zamenením týchto platieb. Devízový swap znamená, že na začiatku sa nakúpi jedna mena proti druhej mene za aktuálny spotový kurz. V okamihu splatnosti kontraktu je realizovaný spätný predaj, ten ale prebehne za vopred dohodnutú termínovú cenu.

Tomu, čo sa deje na devízových trhoch, nikto nerozumie

Zaujímavý je aj pohľad na to, ktoré meny sa používajú na devízových ​​trhoch najviac. Ukazuje sa, že americký dolár sa podieľa na 88 % všetkých devízových obchodov, a to buď ako mena, ktorá sa predáva alebo kupuje. Opäť nejde o uľahčenie obchodu alebo investícií spojených s americkou ekonomikou. Je to preto, že ak dôjde k obchodu medzi napríklad brazílskym realom a juhoafrickým random, zvyčajne sa obe meny prevedú na americké doláre a až potom na požadovanú menu. Tento model je jednou z dimenzií toho, čo sa myslí pod pojmom globálna „rezervná mena“.

Tomu, čo sa deje na devízových trhoch, nikto nerozumie

V správe BIS sa ďalej uvádza, že americký dolár si zachoval svoj dominantný menový status, keď bol na jednej strane 88 % všetkých obchodov. Podiel obchodov s eurom sa na jednej strane sa mierne zvýšil na 32 %. Naproti tomu podiel obchodov s japonským jenom klesol približne o 5 percentuálnych bodov, hoci zostal treťou najaktívnejšie obchodovanou menou (na jednej strane 17 % všetkých obchodov). Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch, meny rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (EME) opäť získali trhový podiel a dosiahli 25 % celkového globálneho obratu. Obraty v skupine renminbi však rástli iba mierne rýchlejšie ako trh s agregátmi. Čínska mena zostala ôsmou najobchodovanejšou s podielom 4,3 %, hneď po švajčiarskom franku.

Vzhľadom na veľkosť a zložitosť devízových trhov a ich potenciálne veľmi rýchle reakčné časy nie je divu, že sa často pohybujú spôsobmi, ktoré ekonómovia už dlhší čas nedokážu vysvetliť. Timothy Taylor si preto pomáha citátom Kennetha Kasu z roku 1995. „Keby ste požiadali náhodnú vzorku ekonómov, aby vymenovali tri najťažšie otázky, ktorým čelí ľudstvo, pravdepodobne by to boli tieto: Aký je zmysel života? Aký je vzťah medzi kvantovou mechanikou a všeobecnou relativitou? Čo sa deje na devízovom trhu? (Nie nevyhnutne v tomto poradí)."