oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Podobne ako americký Federálny rezervný systém, aj Európska centrálna banka (ECB) sa zameriava na mieru inflácie v strednodobom horizonte pod 2 %, ale blízko k nej. Nízke inflačné ciele má aj Kanada , Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Južná Kórea, Švédsko, Spojené kráľovstvo a západoafrické štáty. Aká je správna - alebo optimálna - miera inflácie? A zhoduje sa s názorom centrálnych bankárov?
Hovoríme o optimálnej miere inflácie v strednodobom až dlhodobom horizonte. Z krátkodobého hľadiska by neočakávané zníženie nominálnych výdavkov mohlo byť dôvodom na dočasné zvýšenie miery inflácie, aby sa udržala cenová hladina pod úrovňou očakávanou pri podpisovaní dlhodobých pracovných zmlúv a pôžičiek. Nezvýšenie miery inflácie v reakcii na takýto šok by mala za následok dočasné obdobie nedostatočnej produkcie. Podobne neočakávaný nárast nominálnych výdavkov môže byť dôvodom na dočasné zníženie miery inflácie.
Ani jeden z týchto scenárov nebráni centrálnej banke dosiahnuť strednodobý až dlhodobý cieľ inflácie. Pokiaľ boli strednodobé až dlhodobé inflačné ciele prijaté na ukotvenie očakávaní budúcej kúpnej sily, krátkodobé zmeny v miere inflácie, ktoré eliminujú minulé chyby, prispejú k dosiahnutiu širšieho politického cieľa.
Pri zvažovaní optimálnej miery inflácie v strednodobom až dlhodobom horizonte sa v podstate pýtame, aká miera inflácie v tomto období nás robí najproduktívnejšími. Nechceme sa pýtať, čo nám spôsobuje, že produkujeme najviac. Menová nečestnosť by nás mohla oklamať o nadmernej výrobe. Nadprodukcia je však neproduktívna, pretože nás oberá o cenné zdroje. Skôr máme záujem o podporu skutočne produktívnych firiem.
Ekonómovia, ktorí sa touto otázkou zaoberali, sa dajú rozdeliť do troch táborov. Niektorí sa domnievajú, že optimálna miera inflácie je nula. Iní tvrdia, že je žiaduca mierne pozitívna miera inflácie. A tretí si myslia, že najlepšia je mierne záporná miera inflácie.
Miera inflácie maximalizujúca produktivitu je nulová
Zástancovia takéhoto postoja zvyčajne tvrdia, že všeobecnú cenovú hladinu tvorí tovar slúžiaci ako cenové meradlo. Preto akékoľvek náklady vynaložené na zmenu nie sú opodstatnené. Niektorí tiež poznamenávajú, že keďže nominálne kapitálové zisky podliehajú dani, inflácia vedie k nákladným narušeniam úspor a investícií. Iní zdôrazňujú význam nulovej inflácie, ktorá by mohla znížiť neistotu (a teda zvýšiť produktivitu) pri kolísaní cenovej hladiny.
Žiaduca je nízka, ale kladná miera inflácie
Tento názor je obyčajne založený na trhu práce, zamestnancom umožňuje prijať nižšiu reálnu mzdu bez toho, aby museli znášať psychické náklady spojené so znížením výplaty. Umožňuje zamestnávateľom ponúkať nižšie reálne mzdy bez zníženia produktivity práce. Niektorí sa obávajú, že konvenčné opatrenia nadhodnocujú infláciu. Inými slovami, dosiahnutie skutočnej inflácie s nulovým percentom si vyžaduje mierne pozitívnu mieru meranej inflácie.
Inflácia by mala byť mierne negatívna
Tento názor sa zvyčajne pripisuje Miltonovi Friedmanovi. Je postavený na tom, že jednotlivci budú mať nedostatočné hotovostné zostatky, keď je skutočná miera návratnosti meny nižšia ako skutočná miera návratnosti dlhopisov s podobným rizikom a lehotou trvania. Ak jednotlivci nedržia dostatok hotovosti, niektoré transakcie (a teda aj vzájomné zisky z týchto transakcií) zostanú nezrealizované. Úhrada úrokov z hotovosti je možná, ale nákladná. Navrhovatelia tretieho názoru sú skôr za miernu (a očakávanú) defláciu, aby mena priniesla pozitívnu reálnu mieru návratnosti porovnateľnú s podobnými finančnými aktívami. Potom bude mať každý dostatok hotovosti na požadované transakcie.
Všimnite si, že vo všetkých troch pohľadoch je potrebné minimalizovať určité náklady. V prvom pohľade sú to náklady na zmenu cien (bežne sa nazývajú nákladmi na menu, pretože novú bude potrebné vytlačiť). V druhom prípade ide o transakcie a / alebo psychické náklady. V treťom ide o náklady na správu menších zostatkov hotovosti (bežne označovaných ako náklady na topánky, pretože držanie malej hotovosti si vyžaduje častejšie návštevy bankomatu).
Všeobecnejší pohľad by zohľadnil všetky tieto náklady (a prípadne aj iné). Základná logika je však rovnaká. Vznikajúce náklady znamenajú použitie obmedzených zdrojov. Ak dokážeme znížiť náklady, uvoľníme zdroje na výrobu iného hodnotného tovaru a služieb, čím zvýšime celkovú produktivitu.
Aký je názorový konsenzus?
Väčšina a najviac citované články odborníkov odporúčajú mieru inflácie okolo 0 %. Priemerná miera inflácie na všetkých 159 štúdiách je 0,03 %. Mnohé štúdie zistili, že je žiaduca mierne negatívna miera inflácie. Niekoľko článkov, z ktorých takmer všetky boli uverejnené za posledných desať rokov, hovorí o mierne pozitívnej miere inflácie ako ideálnej. Desať článkov (6,29 %) odporúča mieru inflácie vyššiu ako 4 %. Jeden dokument (0,63 %) odporúča mieru inflácie pod -4 %.
Aj napriek popularite u centrálnych bankárov po celom svete, nula odborných prác tvrdí, že miera inflácie 2 % je optimálna. Prečo potom toľko centrálnych bánk prijalo cieľ inflácie 2 %?
Bývalý predseda Fedu Paul Volcker naznačuje, že ide o históriu. S takouto mierov prišiel Nový Zéland a fungovalo to primerane dobre. Iní ho nasledovali. Niektorí ekonómovia poukazujú na mechanizmy politického výberu. Guvernérov Fedu napríklad menuje prezident a potvrdzuje Senát. Tí, ktorí volia a potvrdzujú menovania, majú sklon podporovať kandidátov, ktorých názory na menovú politiku sú podobné. Bez ohľadu na dôvody, cieľ inflácie 2 % nie je nič magické.
