oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA/AP;getty imagesTASR/AP
Prívrženci hotovosti nepochádzajú len z vidieckych oblastí. V turistami obľúbenom hlavnom meste odmietajú prijímať platby kartou početné obchody, kaviarne aj reštaurácie.
Podľa štúdie Európskej centrálnej banky sa v roku 2016 v Rakúsku uskutočnilo 67 percent všetkých platieb v hotovosti. Pre porovnanie, napríklad v Holandsku to bolo 27 percent. Dokonca aj v Nemecku, ktoré sa tiež preslávilo láskou k hotovosti, sa týmto spôsobom zrealizovalo len 55 percent transakcií.
Hotovostné platby sú v jednej z najviac prosperujúcich európskych ekonomík stále veľmi obľúbené. V tamojších reštauráciách na ne narazíte rovnako často ako na rezeň alebo na štrúdľu. Krajina dokonca zvažuje, že právo platiť v hotovosti zakotví v ústave. Tento mesiac s ním prišla konzervatívna ľudovecká strana ÖVP bývalého kancelára Sebastiana Kurza, ktorá v parlamentných voľbách plánovaných na koniec septembra usiluje o znovuzvolenie. "Mať možnosť platiť v hotovosti je základná podmienka autonómnej existencie," vyhlásil tridsaťtriročný Kurz, ktorého cituje agentúra AFP.
V čase, keď sa presadzujú virtuálne meny a platenie mobilným telefónom, sa takýto plán môže javiť ako zastaraný. Návrh bol ale prijatý ústretovo. Slobodná strana Rakúska FPÖ, ktorá vládla spolu s ÖVP až do mája, ihneď pripomenula, že to ona bola prvá, kto s podnetom na ústavnú zmenu pre ochranu platieb v hotovosti prišiel. Sociálni demokrati si pridali s požiadavkou na viac bankomatov na vidieku a chcú zrušiť poplatky za výber, s ktorými prichádzajú niektorí prevádzkovatelia.
"V Rakúsku sa mentalita mení len pomaly," vysvetľuje tridsiatnička Victoria zamestnaná v reštaurácii Weinschenk v centre mesta. Tento podnik ponúka hamburgery klientele bažiacich po novinkách, ale zároveň hneď pri vchode uvádza, že prijíma len platby v hotovosti. V Rakúsku je obvyklé nechávať prepitné a v takom prípade je "hotovosť lepšia ako platobná karta," argumentuje Victoria. Tvrdí, že aj sama platí radšej v hotovosti "ktorá nezanecháva stopy".
Podľa profesora finančného práva Wernera Doralta kladú Rakúšania zvláštny dôraz na ochranu súkromia. "Keď vyrazím na nákupy a (prostredníctvom platby kartou) bude možné zistiť presné množstvo alkoholu, ktorý som kúpil, je to zásah do môjho súkromia," domnieva sa bývalý profesor Viedenskej univerzity.
Podľa vysokoškolského odborníka na ekonomickú psychológiu Ericha Kirchler majú Rakúšania a Nemci vplyvom svojej skúsenosti s autoritárskymi režimami jasnejšie povedomie o hrozbe, akú predstavuje štát, keď sa všetka moc ocitne v jeho rukách. "Za takýchto okolností sa z efektívnych verejných inštitúcií stáva nebezpečenstvo," hovorí vedec.
Túto teóriu potvrdzuje majiteľ kaviarne a reštaurácie v centrálnej štvrti Viedne Philipp Klos. V hotovosti vidí tento jej vášnivý zástanca podmienku sine qua non (bez ktorej sa to nedá) pre svoju slobodu. Na jedálničku jeho firmy je odsek venovaný obhajobe platieb peniazmi: "Bez hotovosti sa staneme totálne zraniteľnými. Totalitný štát by nad nami mal neobmedzenú moc."
Podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnila v 13 európskych krajinách a tiež v Austrálii a v Spojených štátoch banka ING, sa Rakúšania ukázali ako najviac odmietaví k myšlienke vzdať sa plateniu v hotovosti. Takúto perspektívu označilo za prijateľnú len desať percent z nich. Vo zvyšných európskych krajinách zaujalo rovnaké stanovisko len 22 percent oslovených.
Ďalšou známkou tejto osobitnej oddanosti je fakt, že takmer 18 rokov po zavedení euro bankoviek a mincí mnohí Rakúšania doma ešte stále nachádzajú šilingy, svoju bývalú národnú menu. Rakúsko je jeden z hŕstky štátov eurozóny, ktoré stále umožňujú vymeniť domácu menu za eurá. Až do tohto roku križoval krajinu počas leta s ponukou výmeny šilingov za eurá autobus rakúskej centrálnej banky. Tento rok sa vyzbieralo asi 19 miliónov šilingov (1,38 milióna eur).
Posvätiť platenie v hotovosti ústavou, ako si želajú konzervatívci, by ale podľa odborníkov malo len symbolický význam. Rakúsko je členom eurozóny a v nej má v otázkach menovej politiky posledné slovo ECB.
