oPeniazoch.sk, ČTK;patria Foto: SITA/AP
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v júli spomalilo na 1,0 z júnových 1,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Upravil tak svoj skorší rýchly odhad, v ktorom pre eurozónu uvádzal tempo rastu 1,1 percenta. V celej Európskej únii miera inflácie klesla na 1,4 percenta z 1,6 percenta.
Zverejnené čísla potvrdzujú, že inflácia v eurozóne sa výrazne vzdialila cieľu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ju chce mať tesne pod dvoma percentami. Podporujú tak očakávania, že ECB budúci mesiac predstaví ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky eurozóny.
"S infláciou držiacou sa hlboko pod cieľovou úrovňou podporujú dnešné údaje našu predpoveď stimulačného balíčka na septembrovom zasadnutí ECB," uviedla ekonómka Rosie Colthorpeová zo spoločnosti Oxford Economics. ECB bude o svojej politike rokovať 12. septembra.
Centrálna banka minulý mesiac signalizovala, že by mohla prikročiť k ďalšiemu zníženiu úrokov či k novým nákupom dlhopisov. Podľa analytikov by ECB v septembri mohla znížiť svoju depozitnú úrokovú sadzbu na mínus 0,5 percenta zo súčasných mínus 0,4 percenta, napísala agentúra AP.
Vlani v júli miera inflácie v krajinách platiacich eurom aj v celej EÚ predstavovala 2,2 percenta.
V Portugalsku ceny tento rok v júli klesli o 0,7 percenta, najslabší rast vykázal Cyprus, kde inflácia predstavovala 0,1 percenta, a Taliansko s rastom o 0,3 percenta. Na opačnom konci je Rumunsko (4,1 percenta), Maďarsko (3,3 percenta) a Lotyšsko so Slovenskom (3,0 percenta), v Českej republike predstavoval rast 2,6 percenta.
K rastu cien v eurozóne prispeli v júli najviac služby, 0,53 percentuálneho bodu. Za nimi nasledovali ceny potravín, alkoholu a tabaku (plus 0,37 percentuálneho bodu).
Takzvaná jadrová inflácia v uplynulom mesiaci medziročne klesla na 1,1 percenta z 1,3 percenta v júni. Jadrová inflácia nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií a je dôležitým indikátorom pre menovú politiku ECB.
Na minulom, júlovom zasadnutí, ECB opustila doterajší popis strednodobého inflačného cieľa a namiesto toho hovorí o "záväzku symetrie inflačného cieľa". Prezident ECB Mario Draghi vtedy povedal, že bankárom sa nepáči, ako sa inflácia vyvíja. "Symetria znamená, že nie je žiadna dvojpercentná horná hranica. Inflácia sa môže odchýliť oboma smermi," povedal vtedy Draghi.
Podľa analytikov ČSOB bráni dosiahnutiu cieľa ECB určitá časť spotrebiteľského koša. Stále lacnejšie a lacnejšie mobilné telefóny, ktorých ceny padajú dvojciferným tempom, stále lacnejšie televízne prijímače, kamery, počítače a vôbec elektronika do domácnosti. A zabudnúť nemožno ani na nižšie ceny roamingu a predovšetkým internetu a dalo by sa pokračovať ďalej. „A tým sa dostávame k jednému z dôvodov dlhodobo nízkej inflácie, a síce dovozu stále lacnejšieho tovaru predovšetkým z Ázie. A na ten je súčasná menová politika, ak nepredpokladáme citeľné znehodnotenie meny, krátka. Nezostáva teda, než nepriamo zapracovať na infláciu inde…“, píšu analytici.
