Tvrdý brexit môže viesť k poklesu cien energetických komodít

Pridajte názor  Zdroj:

24. 7. 2019 - V blízkej budúcnosti však stredoslovenskí energetici ešte očakávajú rast veľkoobchodnej ceny elektriny, na Slovensku sa môže vyšplhať na 60 až 65 eur za megawatthodinu.

Vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie bez dohody, takzvaný tvrdý brexit, môže viesť k stagnácii cien energií na trhoch. Ceny energetických komodít by sa mohli dokonca aj znížiť. „Existuje určitý predpoklad, že európska ekonomika je na konci rastového cyklu, čo môže znamenať z hľadiska všeobecného vývoja v blízkej budúcnosti nástup recesie, prípadne krízy. V kombinácii s možným vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie bez dohody by mohla nastať situácia, kedy rast ceny energií sa zastaví a stabilizuje, prípadne dôjde k poklesu cien energetických komodít,“ uviedol pre agentúru SITA špecialista nákupu elektriny Stredoslovenskej energetiky Marián Rosinec.

Cena silovej elektriny obchodovanej pre budúci rok 2020 od konca júna znova začala stúpať. Táto zložka koncovej ceny elektriny pre slovenské domácnosti aktuálne tvorí približne jej jednu tretinu. „Najpodstatnejšími príčinami tohto rastu bola zvyšujúca sa cena emisnej povolenky, a taktiež rastúca cena obchodovaného energetického uhlia na svetových trhoch. Sekundárne na cenu samozrejme vplývali aj pohyby cien ostatných obchodovaných komodít ako ropa, prípadne plyn,“ dodal Rosinec.

Výhľad pre nasledujúci vývoj cien elektriny na Slovensku, prípadne v strednej Európe, nie je podľa stredoslovenských energetikov v tejto chvíli pre koncového zákazníka potešiteľný. „Komoditné fundamenty v kombinácii s politickým vývojom totiž zatiaľ nesignalizujú priestor pre pokles ceny,“ doplnil Rosinec. V súčasnosti sa veľkoobchodná cena elektriny pohybuje na úrovni zhruba 52 eur za megawathodinu. V blízkej budúcnosti sa však podľa Rosinca môže cena vyšplhať nad 60 eur za megawatthodinu.

„Analytici očakávajú postupný nárast emisnej povolenky k 30 eurám za tonu, čo v kombinácii s rastom ceny uhlia, môže predstavovať v blízkej budúcnosti na Slovensku cenovú úroveň približne 60 až 65 eur za megawatthodinu základného pásma elektriny. V dlhodobejšom horizonte tiež plán postupného odpájanie uhoľných a jadrových zdrojov najmä v Nemecku generuje zvýšenú potrebu náhrady tohto výkonu za tzv. obnoviteľné zdroje, čo môže v konečnom dôsledku opäť prispieť k rastu ceny,“ myslí si Rosinec.

Vývoj energetiky v Nemecku je z hľadiska vplyvu na cenu elektriny aj v našom regióne podľa neho najvýznamnejší. „V nedávnych eurovoľbách bola agenda životného prostredia jednou z najvýznamnejších. Ursula von der Leyenová, nová predsedníčka Európskej komisie a blízka spolupracovníčka Angely Merkelovej, oznámila zámer zvyšovania cieľov redukcie uhlíka v ovzduší do roku 2030. Deklarácia kontinuity nemeckej energetickej politiky dáva trhom signál rastu, ktorý samozrejme láka k nákupom aj špekulujúce subjekty, ktoré do určitej miery prispievajú k rastom cien,“ konštatoval Rosinec.