oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images;SITA/AP
Elektrické osvetlenie nie je veľkým prínosom pre každého. Ten kto mal dosť peňazí, kúpil si dostatočný počet sviečok a zaplatil sluhom, aby sa im venovali. Kapitalistický úspech nespočíva v mäkších kreslách v opere pre kráľa a kráľovnú, ale v prístupe k prakticky nekonečnej knižnici hudby pre každého, len za pár drobných denne.
Ak ste boli vládcom, šľachticom, či rentierom, mohli ste si prenajať vlastný súkromný orchester, keď ste chceli počúvať hudbu alebo zaplatiť si za vystúpenie najväčšieho komika na svete, keď ste sa chceli zasmiať. Edisonov fonograf bol revolučným pre ľudí zo skromnejších pomerov. Takých čo sa museli zaobísť bez hudby, prípadne si zahrať na nástroj sami. Fonograf otvoril nový svet, v ktorom mohli ľudia počúvať hudbu takmer akéhokoľvek druhu z pohodlia vlastného domova. Pomohl vynález a šírenie hudobných nahrávok.
Kapitalistickým úspechom je progresívne rozširovanie vecí, ktoré bohatí a privilegovaní berú za samozrejmosť, a o ktorých mnohí ďalší nemôžu ani len snívať. Vezmime si taký prehrávač iPod. Keď bol prvýkrát predstavený, „tisíce skladieb vo vrecku“ sa zdali ako niečo nemožné. Teraz už vyzerá skôr kuriózne. Fanúšikovia si prvé iPody kupovali v roku 2001 a boli presvedčení, že pôjde o kultové zariadenie, predzvesť výdobytkov 21. storočia. Koniec koncov, mohol ste si stiahnuť tisíce piesní a videí len pripojením k svojmu notebooku.
Ale bol to omyl. iPod časom nahradili smartfóny. Dnes sa už považuje za samozrejmosť, že má každý svoj vlastný vreckový komunikátor, encyklopédiu, kameru, hudobný prehrávač a množstvo ďalšieho. Dokonca sa dá použiť aj na objednanie a dodanie jedla do niekoľkých minút len jednoduchými pohybmi palca.
Svet je super-nasýtený rôznymi možnosťami ako počúvať hudbu a sledovať filmy. Pred niekoľkými stovkami rokov by ste museli byť kráľom aby ste si mohli dožičiť takúto zábavu. Alebo sa naučiť hrať na hudobnom nástroji. Edisonov fonograf a inovácie, ktoré nasledovali krátko potom, tieto veci úplne zjednodušili pre každého, kto chce počúvať takmer akýkoľvek druh hudby z pohodlia vlastného domova. Teraz všetko, čo musíte urobiť, je povedať svojmu telefónu aby zahral konkrétnu skladbu. Je to ďalší spôsob, ako nám voľný trh pomáha žiť ako kráľom.
Prirodzene, nič dobré neprichádza bez toho, aby sa voči tomu ohradila záujmová skupina. Hudonmé nahrávky nie sú výnimkou. Calestous Juma, medzinárodne uznávaná autorita v oblasti aplikovania vedy a techniky na trvalo udržateľný rozvoj, venuje jednu kapitolu svojej knihy Inovácia a jej nepriatelia oponentom hudobných nahrávok. Samozrejme, že rozšírenie záznamu bude mať dopad na prácu živých hudobníkov a vynára sa aj zaujímavá právna a filozofická otázka týkajúca sa práva na použitie a opätovné použitie nahrávky niekoho iného. Obavy, že by nahrávky zabili živú hudbu, sa však ukázali byť neopodstatnené. Naopak, môžu byť bránou k živej hudbe.
V čase, keď sú ľudia rozzúrení, pretože kapitalistická hus, ktorá znáša zlaté vajcia, ich nerozdeľuje tak, ako by si to predstavovali, stojí za to zvážiť, čo liberálne, kapitalistické, a trhovo orientované spoločnosti urobili v náš prospech.
Edisonov fonograf pomohol urobiť z mena Thomas Edison súčasť domácností. iTunes, iPod a iPhone urobili zo Steva Jobsa legendu. Amazon urobil Jeffa Bezosa najbohatším mužom na svete. Najväčšími víťazmi kreatívnej deštrukcie na trhu ale neboli Edison, Jobs a Bezos. Boli to obyčajní ľudia, ako ste vy a ja, ktorí môžu inteligentným zariadeniam povedať, čo by chceli počúvať.
Autorom je Art Carden, profesor ekonómie na Samfordskej univerzite v Birminghame v Alabame.
