oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;TASR/AP;getty images
Kade kto sa od 80-tych rokov minulého storočia snažil skopírovať úspech oblasti, ktorá sa rozprestiera na pobreží zálivu San Francisco Bay, medzi Belmontom a San Jose. Dnes je to miesto notoricky známe pod názvom Silicon Valley.
Silicon Valley je zrejme najznámejší startupový hub na svete. V oblasti sa na jednom mieste zgrupujú zástupcovia startupov, súkromných investorov a investičných fondov, vládnych organizačných zložiek, akademickej pôdy, korporátnych celkov, technologických a inovačných centier. Vďaka svojej flexibilnej, nevyspytateľnej a mimoriadne dynamickej povahe nemá ekosystém v Silicon Valley takmer žiadne limity a ponúka veľa investičných, distribučných a obchodných príležitostí.
"Viete, čo je zábavné? Keď sa hovorí o startupoch, ľudia automaticky myslia na Silicon Valley. Myslím, že je to zvláštne. Pretože tu je toľko talentov. Tu v celej Európe. Potrebujeme viac technologických startupov v Európe. V dnešnej náročnej ekonomickej klíme otvárajú digitálne technológie nové príležitosti na prepojenie občanov, zrýchlenie nových obchodov a vytváranie pracovných miest,“ povedala pred pár rokmi Neelie Kroesová, viceprezidentka Európskej komisie zodpovedná za digitálnu agendu. „Nechcem, aby sme kopírovali Silicon Valley, chcem, aby sme podporovali naše vlastné talenty,“ povedala členka Európskej komisie.
Podľa komisára EÚ pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günthera Oettingera slovenským Silicon Valley by sa mohla stať Bratislava. „Samozrejme nie, keď bude osamote, ale v spolupráci s ďalšími centrami, či už je to v Berlíne, Londýne, Paríži,“ povedal na tlačovej konferencii v rámci konferencie Globálne výzvy Európskej únie v Bratislave 4. júna 2015 dnes už komisár pre rozpočet a ľudské zdroje. .
Čím je Silicon Valley tak špecifické? Ako sa vo svojej knihe Understanding Silicon Valley zamýšľajú autori zoskupení okolo Martina Kenneya, je dôležité spoznať anatómiu tohto podnikateľského údolia (tak znie aj podtitul knihy). Doteraz sa väčšina pokusov o klonovanie silicon valley do iných oblastí sveta až tak nepodarila. Otázka znie prečo?
Príčin môže byť niekoľko a zrejme to bude kombinácia viacerých dôvodov, ktoré zatiaľ neumožnili vznik plnohodnotnej protiváhy voči Silicon Valley. V prvom rade, väčšina pokusov bola riadená “zhora”, nejakou iniciatívou vlády, či ministerstva, alebo prezidenta – počnúc Macronom a jeho snahou o francúzske silicon valley, až po snahu nemeckých ministrov o oživenie baníckych a oceliarskych regiónov cez tvorbu clustrov určených na inovácie. Prvé Silicon Valley vznikalo zdola, živelne, uvádzaním inovácií do praxe a zlepšovaním vynálezov a prepájaním univerzít ako je Stanford s podnikateľmi. To môže byť jeden z prvých dôvodov neúspechu – neprirodzená snaha zhora, riadená skôr populistickými motívmi, než komerčnou snahou o presadenie sa na trhu.
Mnohé publikácie tvrdia, že vznik Silicon Valley sa datuje do roku 1938 od založenia “garážovej firmy” pánov Hewletta a Packarda, no prvé podnikateľsko – univerzitné podnikateľské kroky sa datujú do rokov okolo prvej svetovej vojny a sú spojené s výrobou prvých rádiovysielačov a prijímačov na dlhé a krátke vlny, najprv pre obchodné lode plaviace sa po Tichom oceáne, neskôr pre americké námorníctvo. Následný príchod elektrónových lámp dáva podnikateľom z okolia San Francisca ďalší impulz. V roku 1920 mali americké domácnosti približne 5 000 domácich rádioprijímačov, o štyri roky neskôr ich v obývačkách stálo už 25 000 000. O výrobu lámp potrebných pre túto mohutnú vlnu rozšírenia sa do veľkej miery zaslúžili firmy zo Silicon Valley.
Už v roku 1927 sa podaril prvý plne elektronický televízny prenos a vynálezca Philo Farnsworth z Utahu, ktorý mal finančnú podporu od podnikateľov z Kalifornie, v roku 1930 na svoj systém získal patentovú ochranu. To boli začiatky financovania pomocou business angels (anjelov, ktorí poskytnú prvé pôžičky startupom za podiel na budúcich ziskoch) a venture kapitálu. Zároveň to bol jeden z prvých prípadov, kedy sa právne služby postarali o úspech startupu, pretože patentové konania mali vtedy pod kontrolu často veľké firmy z východného pobrežia ako boli RCA či Philco.
Samozrejme armádne zákazky boli v mnohých prípadoch veľkou pomocou pre rozvoj firiem z údolia. Už prvá svetová vojna pomohla miestnym firmám štátnymi objednávkami. Dobrým príkladom bolo znárodnenie rádiového priemyslu po vstupe USA do I. svetovej vojny. Námorníctvo zadávalo objednávky na stovky kusov vysielačiek pre svoje lode a neskôr aj lietadlá. Všetka vývojárska kapacita bola vo firmách z Kalifornie nasmerovaná do týchto výrobkov, čo neskôr prinieslo rapídne zlepšenia do výroby a kvalitatívnych parametrov. Opäť sa vtedy osvedčilo úzke prepojenie univerzít a podnikateľov, ktoré je jedným zo silných parametrov v histórii Silicon Valley.
Podobne aj po II. svetovej vojne sa v Silicon Valley zlepšovali elektronické zariadenia pre denno -denné využitie. Keď americká armáda priniesla z Nemecka ukoristené prístroje používané v rozhlasových štúdiách Tretej ríše a spravila v San Franciscu ich predvádzanie, ihneď sa toho chytila spoločnosť Ampex. K nej sa neskôr pripojil výrobca pások 3M a reverzným vývojom skopírovali nemecký systém, ktorý neskôr predviedli známemu hercovi a spevákovi Bingovi Crosbymu. Ten očarený kvalitou záznamu ihneď objednal 20 kusov po 3000 dolárov a stal sa distribútorom magnetofónov Ampex.
Boli to vždy podnikateľské kroky jednotlivých firiem, vynálezcov a technikov, ktorí spolu s profesormi z univerzít a investormi ochotnými znášať neistotu z roka na rok prispievali k vytvoreniu zóny tvoriacej úspešné produkty.
Zdá sa však, že dnes je predsa len jedno miesto, ktoré by mohlo byť paralelou ku kalifornskému SIlicon Valley – čínsky Šen-čen. Je to však „z hora“ riadená mimoriadna ekonomická zóna, ktorá ťaží z blízkosti Hongkongu, kde zatiaľ vládne väčšia sloboda podnikania a akademického vyjadrovania. Od svojho vzniku v roku 1980 sa Šen-čen orientuje najmä na technologickú výrobu, pričom opatrenia ústredného výboru čínskej komunistickej strany zo Šen-čenu spravili tretie najvýznamnejšie ekonomické centrum krajiny.
Vláda finančne sponzoruje technologické inovácie podnikov sídliacich v zóne, všetky autobusy a taxíky sú v Šen-čene na elektrický pohon (aj preto je miestny výrobca BYD jedným z najväčších výrobcov elektricky poháňaných vozidiel a takmer 25 % jeho základného imania vlastní Bekrshire Hathaway Warrena Buffetta) a sídlia tu firmy ako Tencent, ZTE a Huawei. Ako hovoria miestni podnikatelia –„áno, veľa sa tu kopíruje, ale kto vie byť rýchly, môže byť v Šen-čene veľmi úspešný“. Dobrým príkladom je firma, ktorú založil vtedy nie veľmi dobrý študent Frank Wang, ktorý v roku 2005 na škole dostal grant približne 2 300 dolárov na vývoj dronu. Dnes je DJI najväčším výrobcom spotrebných dronov na svete s podielom na trhu 70 %, a Frank Wang sa stal v roku 2017 najmladším ázijským tech- miliardárom.
