oPeniazoch.sk, vox,QZ;digitalmusicnews Foto: SITA/AP
Keď leto, tak festivaly. Účasť na nich ale vyjde pekne draho a nemusí to byť hneď Glastonbury. K vstupenke treba pripočítať náklady na jedlo, nápoje a dopravu. Pre mnoho hudobných fanúšikov zhltne niekoľko dní na festivale veľkú časť ich mesačného príjmu.
Iný pohľad na vec má ekonóm Alan Krueger, podľa nehu sú hudobné festivaly stále výhodné. Vo svojej nedávno vydanej knihe Rockonomics Krueger poukazuje na to, že ceny lístkov na koncerty v USA za posledných 40 rokov doslova explodovali.(Krueger, ikona ekonómie, zomrel v máji 2019, tesne pred vydaním knihy.) Náklady na vstupenky na priemerný koncert vzrástli zo smiešnych 12 dolárov v roku 1981 na 64 v roku 2017, podľa údajov Pollstar. Ak by ceny lístkov namiesto toho rástli v súlade s infláciou, dnes by boli približne o polovicu drahšie.
Za rastúcimi nákladmi na koncerty je podľa Kruegera tzv. Baumolova nákladová choroba. Keď niektoré odvetvia zaznamenávajú rýchly rast produktivity, má to dopad aj na odvetvia, ktoré taký rast produktivity nemajú a sú relatívne drahšie. Napríklad výroba sa za posledných 50 rokov stala produktívnejšou, ale vzdelávanie a zdravotná starostlivosť nie. Výsledkom je, že zatiaľ čo podiel výdavkov na tovar pre domácnosť či odevysa znížil, výdavky na vzdelanie, či zdravotnú starostlivosť si dnes ukroja čoraz väčší podiel z príjmu bežného občana. Dôsledkom toho je, že rastúca produktivita vo výrobnom sektore ekonomiky nevyhnutne zvyšuje náklady na služby s vysokým podielom ľudskej práce, kam patria aj živé hudobné vystúpenia.
Živá hudba nedokáže zaznamenať nárast produktivity. Paul McCartney, či Robert Smith potrebujú presne toľko času, aby zahrali svoje hity, ako im to trvalo aj predtým. Krueger poukazuje na to, že produktivita v živom vystúpení je o niečo lepšia vďaka vylepšeniam v reproduktoroch a mikrofónoch, čo však nestačí na to, aby sa v cene objavil zmysluplný rozdiel.
Rastúca produktivita umožňuje továrňam znížiť ceny a zároveň zvýšiť mzdy. Keď však mzdy stúpajú, koncerty nemajú inú možnosť, len zvýšiť ceny vstupeniek, aby pokryli vyššie náklady.
To vysvetľuje rastúcu popularitu hudobných festivalov. Festivaly umožňujú umelcom zdieľať náklady na personál, svetlá a bezpečnosť, vysvetľuje Krueger. S viacerými účinkujúcimi, hrajúcimi na pódiu každý deň, je každý hudobný set lacnejší. Festivaly, ako ich vidí ekonóm, sú elegantným spôsobom na zvýšenie produktivity výkonných umelcov. V dôsledku toho to vychádza lacnejšie aj pre milovníkov hudby. Ak počas jedného večera na festivale vidíte troch obľúbených interpretov, vyjde to určite lacnejšie, než by ste navštívili ich individuálne koncerty.
Samozrejme, nevýhodou festivalov je, že majú na interpreta vymedzený čas a ich vystúpenia sú preto najčastejšie oklieštené. Navyše sa časy vystúpení v prípade niekoľkých pódií môžu pretínať. Ale aj keby tomu tak nebolo, jednoducho vidieť troch svojich obľúbených umelcov za jeden večer asi nebude natoľko zábavné, ako vidieť tých istých troch počas jedného roka. Napriek tomu, je stále lepšie ich vidieť aspoň na festivale, ako vôbec.
Baumolova nákladová choroba je silným nástrojom na pochopenie moderného ekonomického sveta. Vysvetľuje, že neustále rastúce náklady na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť nie sú nevyhnutne znakom toho, že sa v týchto oblastiach ekonomiky niečo pokazilo. Až kým nebudeme mať robotických profesorov, lekárov, spevákov, či hudobné skupiny, mali by sme očakávať, že tieto nízko produktívne odvetvia hospodárstva budú drahšie. Ale malo zmysel chodiť na koncerty, kde vystupujú stroje?
Sú to toiž zážitky zo živých vystúpení, svetelnej šou, pyrotechniky, stánkov a všetkých tých ďalších doplnkov, bez ktorých sa mnohé festivaly nezaobídu, čo zohráva podstatnú úlohu v rastúcom počte predaných vstupeniek. Jedným z veľkolepých príkladov je festival Primavera Sound v Barcelone, ktorý od svojho vzniku v roku 2001 do piateho ročníka v roku 2005 zaznamenali nárast počtu účastníkov z 8 000 na 190 000.
Po ostrom poklese predaja albumov sa mnohý umelci snažia získať rovnaké príjmy, aké by mohli mať z tradičných predajov. Odvetvie sa posunulo smerom k nalievaniu peňazí do väčšieho počtu živých vystúpení. Festivalové návštevnosti rastú, pretože skúsenosti sú lepšie. Sponzorstvo živej hudby z rôznych sektorov je výrazne na vzostupe, snažia sa premeniť festivaly z pokorných miestnych záležitostí na medzinárodné majáky špičkovej súčasnej hudby.
Jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú rast hudobných festivalov v posledných rokoch, má len málo čo do činenia s hudbou. Význam lojality voči značke a angažovanosť v rámci sociálnych médií v posledných rokoch prudko vzrástli. Sociálne médiá a iné nástroje premenili každú udalosť na jasnú príležitosť inzerovať. A zdieľať. Mladí majú radi nové a jedinečné zážitky na zdieľanie na sociálnych médiách, tešia sa, ak sa môžu pochváliť, že počúvajú kapelu, o ktorej nikdy nikto nepočul. Usporiadatelia Glastonbury poznajú silu sociálnych médií. Festival má viac ako 590 000 nasledovníkov na Twitteri, 92 000 na Instagrame a 730 000 lájkov na Facebooku. Rôzne spôsoby, ktoré môžu používatelia mobilných zariadení využiť na zachytenie jedinečných zážitkov v reálnom čase, umožnili organizátorom festivalu bezprecedentnú úroveň prístupu k chuti a preferenciám ich klientov. Otvorili sa príležitosti na to, aby boli udalosti doslova prispôsobené ich divákom. To zase vytvára viacplatformovú expozíciu v reálnom čase, ktorá značne rozširuje okruh potenciálnych divákov, keďže väčšina festivalov trvá niekoľko dní. Je dosť času na to, aby sa všetci dozvedeli, že niečo zmeškali a rýchlo sa budú snažiť túto chybu napraviť.
V konečnom dôsledku sa tieto rozličné faktory stávajú jednoduchým konceptom. Na festivaly treba peniaze, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí, ktorí ochotne prídu. Dokonalé prepojenie kultúrnych trendov a moderných technológií spôsobuje, že hudobné festivaly nemajú problém s návštevnosťou, zviditeľnením, ani celkovou kvalitou. Je na každom z nás, dokedy tento stav potrvá a kedy sa úplne vytratí.
