oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: getty images
Prieskum spoločnosti NIM z roku 2018 ukázal, že Holanďania v rámci Európy najviac dôverujú právnikom, lekárom. Bankári v nich vyvolávali naopak jedny z najhorších pocitov. Informuje agentúra Bloomberg.
V Holandsku vznikol vôbec prvý trh s akciami na svete. V 17. a 18. storočí bolo dominantným globálnym finančným centrom. Holandský bankový sektor bol prvým, ktorý zaviedol novinky ako upísanie dlhopisov vydaných zahraničnými vládami. V súčasnosti patria holandské banky medzi najziskovejšie a najbezpečnejšie v EÚ. Tak prečo Holanďania tak nenávidia bankárov?
"Holandsko je rovnostárska krajina s relatívne malými príjmovými nerovnosťami," uviedol podľa Bloombergu bývalý minister financií Jeroen Dijsselbloem. "Kultúra finančného sektora, ktorý nadhodnocuje vlastné úspechy, do toho naozaj veľmi nesedí."
Nevraživosť voči bankárom je relatívne nová. Vzhľadom k histórii bola krajina pre bankárov dlho miestom pre pohodlný život. Po agresívnym poskytovaní úverov na domácej pôde aj v zahraničí predstavovali aktíva bánk v roku 2007 dokonca viac ako päťnásobok hrubého domáceho produktu, čo bol jeden z najväčších takýchto pomerov v Európe. Expanzia sa ale vypomstila a počas finančnej krízy musel tri z štyroch najväčších bánk zachraňovať štát.
"Pred krízou mali bankári v Holandsku vysokú prestíž, pád bol ale dlhší ako kdekoľvek inde," uviedol profesor financií na univerzite v Amsterdame Arnoud Boot, ktorý šéfuje poradnému výboru v holandskej centrálnej banke. A zatiaľ čo kúpna sila Holanďanov upadala, nenávisť verejnosti postupne rástla.
Globálne finančné inštitúcia sa pripravujú, že po brexite odídu z Londýna. Avšak do Holandska svoje významné operácie presúvajú len niektoré. Väčšina odchádza z Londýna do Dublinu alebo Frankfurtu. Podľa šéfa holandského zväzu zamestnancov VNO-NCW Hansa de Boera by Holandsko mohlo byť atraktívnou destináciou pre banky opúšťajúce Londýn, keby nemalo tak tvrdé pravidlá pre mzdy vo finančnom sektore.
Kríza priniesla reguláciu, napríklad kapitálové požiadavky, ktoré sú o štvrtinu vyššie ako európsky priemer. Holandské banky okrem toho čelia osobitnej dani na úhradu nákladov za záchranu z peňazí daňových poplatníkov. Francúzsko a Nemecko pritom po vytvorení celoeurópskeho fondu, slúžiaceho rovnakému účelu, svoje poplatky v tomto duchu zrušili.
Nové pravidlá umožňujú firmám v prípade nedostatočnej výkonnosti osekať bonusy. Bankári tiež musia podpísať prísahu, že záujmy klientov pre nich budú vždy na prvom mieste, nebudú zneužívať dôverné informácie a budú sa riadiť svojou "zodpovednosťou voči spoločnosti".
Najväčší „problém“ ale predstavujú platy. Bonusy v krajine nesmú prekročiť 20 % pevnej zložky mzdy, zatiaľ čo inde v EÚ sa môžu rovnať základnej mzde. Keď ING vlani oznámila zvýšenie miezd, skritizoval ju za to premiér Mark Rutte. Banky označil za "svojho druhu poloverejné inštitúcie", ktoré musia prejavovať väčší mieru zodpovednosti ako iné firmy. ING od nápadu na zvýšenie miezd krátko potom ustúpila.
Pre Holanďana je dobrý bankár "nudný a solídny", hovorí Joost Sneller, člen parlamentu za koaličnú sociálno-liberálnu stranu D66. "Nikto, kto by riskoval a posúval hranice."
V roku 2013 zverejnili kontakty na Sjoerd van Keulen, niekdajšieho holandského "CEO roka", čo je titul, ktorý si vyslúžil ako boss neskôr zachraňovanej banky SNS Reaal. Ľudia mu údajne písali a volali, aby vrátil 1 milión eur v bonusoch, ktoré dostal pred krízou. Keď Telegraaf na prvej stránke zverejnil leteckú snímku van Keulenovej haciendy, šéf roka radšej z krajiny utiekol.
