Lepšie je nevedieť: Ako platová transparentnosť znižuje mzdy

Diskusia 5  
Lepšie je nevedieť: Ako platová transparentnosť znižuje mzdy
Zdroj: UCLA Anderson Review
Foto: getty images


9. 5. 2019 - Donedávna sme tu mali legislatívu zakazujúcu hovoriť na pracovisku o mzde, dnes je zverejňovanie platov súčasťou pracovných inzerátov. Ako môžu komplexné informácie o platoch ovplyvniť trh práce a blahobyt ľudí?

Dvaja vedci, Ricardo Perez-Truglia z Kalifornskej univerzity a Zoe Cullenová z Harvardu sa vo svojej práci zmerali na otázku, ako dokážu firmy a pracovníci profitovať zo zverejnenie výšky mzdy.

Nórsko už dlhší čas verejne sprístupňuje daňové záznamy, od roku 2001 dokonca on-line, čo umožnilo komukoľvek odkiaľkoľvek do nej nahliadnuť anonymne. Počas najrušnejšieho týždňa v roku Nóri v tejto databáze vyhľadávali častejšie, než na YouTube. Aplikácie časom používateľom umožnili prezerať si mapy, na základe ktorých sa zobrazovali príjmy susedov, a vytvárať zoznamy s najvyšším a najnižším príjmom medzi priateľmi z Facebooku.

Perez-Truglia v pracovnom dokumente Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) skúmal vplyv takého jednoduchého prístupu ľudí k príjmom priateľov, susedov a spolupracovníkov. Zisťoval, či to má vplyv na blahobyt Nórov. Po verejnom porovnávaní platov ľudia s nízkymi príjmami uviedli, že sú menej šťastní a menej spokojní so svojimi životmi, zatiaľ čo osoby s vysokým príjmom, že sú šťastnejšie a spokojnejšie. On-line daňové záznamy Nórov viedli k zahanbeniu pracovníkov s nízkymi mzdami, či šikanovaniu ich detí. Takže od roku 2014 je potrebná registrácia, aby pri vyhľadávaní v daňových záznamoch bolo jasné, kto sa o vaše údaje zaujímal. Takmer okamžite počet vyhľadávaní kleslo o 88 %. Väčšina používateľov databázy sa razom zaujímala o to, kto ich lustroval.

V istom uhle pohľadu je toto zistenie znepokojujúce: ľudia sa cítili zle, pokiaľ ide o ich relatívne nízku mzdu, alebo skutočnosť, že sa o nej dozvedia aj iní. V inom pohľade ale toto zistenie môže byť konštruktívne: ľudia môžu žiadať zvýšenie, ak im platia príliš málo, alebo hľadať si lepšiu prácu. Nie je ťažké nájsť presvedčivý argument pre alebo proti tomu, aby sa daňové priznania zverejňovali.

Lepšie je nevedieť: Ako platová transparentnosť znižuje mzdy

Cullenová a Perez-Truglia v inej práci skúmali zamestnancov vo veľkej ázijskej banke, aby sa pokúsili zistiť, koľko ľudí si myslí, že by platové informácie mohli byť užitočné. Ázijská banka platy nezverejňuje, rovnako od zamestnancov žiada, aby o svojich mzdách vzájomne nediskutovali. Vedci vyzvali respondentov, aby sa zúčastnili súťaže, v ktorej by odhadovali priemerný plat náhodného výberu piatich kolegov. Tí, ktorí neboli ďalej ako v 5 % tolerancii od skutočnej sumy, dostali malú peňažnú odmenu. Pri tipovaní sa respondenti mohli rozhodnúť, či sú ochotní zaplatiť za informácie, ktoré by im pomohli vytvoriť presnejšie odhady. Niektorým ponúkli týždeň navyše na zhromaždenie ďalších informácií. Respondentov tiež požiadali, aby zverejnili svoj plat a boli im ponúknuté rôzne odmeny na meranie toho, nakoľko si cenia, aby táto informácia zostala utajená.

Zistenia: Odhady výšky miezd boli v priemere asi o 16 % nižšie, ak nemali žiadne dodatočné informácie. Väčšina respondentov bola ochotná hľadať ďalšie údaje s tým, že by to zvýšilo šance na presnejší odhad. Čím bola odmena vyššia, tým intenzívnejšie hľadali informácie na presnejší odhad. Tí, ktorí boli ochotní zaplatiť za tento druh informácie, v priemere za ne ponúkli 13 USD. Približne 65 % respondentov sa domnievalo, že by bolo prínosom, ak by banka zverejňovala údaje o mzdách, ale uprednostnili by anonymitu. Len 20 % opýtaných bolo ochotných zdieľať informáciu o výške svojho platu. Asi polovica z nich by nezdieľala tieto informácie ani za 125 USD.

Lepšie je nevedieť: Ako platová transparentnosť znižuje mzdy

Mohli by transparentné informácie znížiť mzdy?

V roku 2015 vytvoril zamestnanec spoločnosti Google internú tabuľku na zdieľanie mzdových údajov. Nakoniec sa do nej svoje údaje zapísalo 5 % zamestnancov spoločnosti Google a viedlo to k tomu, že sa domáhali zvýšenia miezd. Iný príklad je z britskej verejnoprávnej BBC, kde v marci 2018 podpísalo takmer 250 zamestnancov otvorený list generálnemu riaditeľovi, v ktorom požadovali transparentnosť platov z hľadiska rodovej rovnosti. „Je to najrýchlejší, najlacnejší a najspravodlivejší spôsob, ako začať riešiť mzdovú nerovnosť,“ uviedli v liste. BBC prisľúbila reformy do roku 2020.

Iniciatívy za transparentnosť sú založené na myšlienke, že pracovníci môžu použiť údaje o mzdách na vyjednávanie lepšieho alebo aspoň spravodlivejšieho riešenia.

Predpokladajme, že ste jedným zo štyroch dlhoročných a vysoko produktívnych pracovníkov a zistíte, že všetci traja kolegovia majú o 20 % viac ako vy. Stretnete sa so svojím šéfom, ktorý
- je naštvaný, že ste na to prišli.
- je mu trápne a sľubuje čo najrýchlejšiu nápravu (pravdepodobne sa aj ospravedlní).
V tomto nastavení je transparentnosť = spravodlivosť.

Lepšie je nevedieť: Ako platová transparentnosť znižuje mzdy

Ale teraz si predstavte oveľa zložitejší svet. Máte záujem o pracovné miesto vo firme, ktorá zverejňuje platy svojich zamestnancov. Od každého sa dá očakávať, že bude požadovať mzdu pracovníka s najlepším platom. To je predpoklad, ktorý skúmal pracovný dokument Cullenovej a Bobaka Pakzad- Hursona z Brown University. Výsledky modelu, ktorý vytvorili, sú prekvapujúce, nie sú však povzbudzujúce pre zástancov transparentnosti. Mzdy v tomto modeli klesli o 7 – 8 % a zisky zamestnávateľov vzrástli o 28 %. S nízkymi mzdami zamestnávatelia získali viac pracovníkov, čo predstavovalo časť zvýšeného zisku.

Vedci analyzovali všetky pracovné miesta, pracovné ponuky a iné transakcie od roku 2010 do roku 2014 na platforme TaskRabbit, kde zamestnávatelia najímajú dočasných pracovníkov pre menej kvalifikované pracovné miesta. On-line trhy práce zamestnávajú asi 7 % pracovnej sily v USA, čiže 14 miliónov ľudí. Krátkodobý charakter zdieľanej ekonomiky ponúka zrýchlený pohľad na to, ako transparentnosť funguje na trhu. Zistenia nie sú nevyhnutne uplatniteľné na tradičné trhy práce, ale určite stoja za zváženie v diskusii ohľadom transparentnosti. Model, okrem toho, že naznačuje tvrdé vyjednávanie zo strany firiem pred nástupom do zamestnania, naznačuje, že pracovníci, ktorí chcú byť prijatí do zamestnania, neboli v otázke miezd natoľko nároční. Ak sú mzdy v rámci spoločnosti transparentné, pracovník mal záujem najskôr sa do firmy dostať, následne keď sa dozvie, koľko zarobia iní, dohodnúť sa na zvýšení. Kombinácia týchto faktorov znížila mzdy, uviedli vedci na záver správy.

„Naša analýza rovnosti miezd, miery prijímania do zamestnania a firemných ziskov v dôsledku väčšej transparentnosti odmeňovania odhaľuje dôsledky, ktoré sú na trhu práce s nízkou úrovňou zručností kontraintuitívne a ekonomicky veľké,“ píšu Cullenová a Pakzad-Hurson.