oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Medzi vyspelými ekonomikami s najnižšou úrovňou korupcie vyzbierali v priemere o 5 % HDP viac v daňových príjmoch ako v krajinách s najvyššou mierou korupcie, vyplýva to z novej analýzy Medzinárodného menového fondu.
V kapitole, ktorá bola zverejnená vo štvrtok ako súčasť správy fiškálneho monitorovania MMF z apríla 2019, výskumníci zistili, že zníženie korupcie vo všetkých krajinách by zvýšilo celkové daňové príjmy o 1 bilión dolárov, čo je približne 1,25 % celosvetového HDP. „Zisky by boli väčšie vzhľadom na to, že nižšia korupcia by zvýšila hospodársky rast a ďalej zvýšila príjmy,“ dodáva správa.
MMF definuje korupciu ako „zneužitie verejnej funkcie na súkromný prospech“, ktorá sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, napríklad úplatkami, spreneverou, či konfliktom záujmov. Washingtonský fond v správe nehodnotil najskorumpovanejšie krajiny, ale korupciu označil za „globálny problém, ktorý si vyžaduje väčšiu medzinárodnú spoluprácu na jej riešenie“.
Meranie ekonomických nákladov korupcie je ťažké, pretože sa môže vyskytnúť na rôznych úrovniach verejnej správy, od výberu daní po rokovanie o zmluvách medzi súkromnými spoločnosťami a verejným sektorom. Prieskum OECD z roku 2018 zistil, že 42 % štátnych podnikov uviedlo v posledných troch rokoch korupčné konanie alebo iné nekalé praktiky vo svojej spoločnosti.
Nová správa MMF zistila, že korupcia má okrem daňových príjmov vplyv aj na verejné financie. Výskumníci uviedli, že vlády, ktoré sú viac skorumpované, míňajú menej peňazí na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, najmä v ekonomikách s nízkymi príjmami a rozvíjajúcich sa trhoch.
MMF vyzval vlády, aby prijali „komplexný“ prístup k riešeniu korupcie, ktorý si vyžaduje silnú „politickú vôľu“. Kľúčové kroky zahŕňajú jasné zákony týkajúce sa výberu daní, nezávislého dohľadu a auditov a prísnych trestov za korupčné konanie. V správe sa uvádza, že slobodná tlač a vládne iniciatívy na digitalizáciu verejných údajov tiež pomáhajú znižovať korupciu.
