Šťastné manželstvo dvoch najväčších nemeckých bánk nie je ani zďaleka zaručené

, HOR Foto: SITA/AP

Podarí sa z dvoch krívajúcich bánk spraviť jednu zdravú? Vrabce na strechách vo Frankfurte si čvirikajú, že Commerzbank a Deutsche Bank sú veľmi blízko ku vzájomnému spojeniu a vytvoreniu jednej silnej nemeckej finančnej inštitúcie. Má to však zmysel?

Od roku 2008 sa v Nemecku banky potácajú a zápasia s dôsledkami zlých úverov a investícií, sú zachraňované štátom a nútené k fúziám, ktoré nie vždy majú komerčný zmysel. Príkladmi sú spojenia Deutsche Bank a Post Bank, alebo Commerzbank s Dresdnerbank. Ešte v 90-tych rokoch hrala Deutsche Bank v prvej svetovej lige, spolu s takými menami ako J.P. Morgan, Nomura, alebo Goldman Sachs. Jej meno sa objavovalo pri transakciách s dlhopismi firiem, pri uvádzaní akcií na burzy a pri veľkých projektoch. Ešte v roku 2007 bola trhová kapitalizácia Deutsche Bank na úrovni 60 miliárd eur, dnes sa jej hodnota akcií na trhu hýbe na úrovni 18,5 miliardy.

V časoch pred krízou sa Deutsche Bank darilo vcelku slušne na poli investičného bankovníctva, ktoré si vyžaduje menej podliehajúceho kapitálu a generuje vyššiu návratnosť, než bežný sprostredkovateľský bankový model medzi vkladateľmi a dlžníkmi. Dnes sa manažment banky vyjadruje o investičnom bankovníctve ako o útlmovom poli ich podnikania. Investičné bankovníctvo prináša v časoch ekonomického rozvoja a rastu zaujímavé zisky, no v časoch utlmeného ekonomického rastu sa vysoké mzdy špecialistov podpisujú pod vysoké náklady. V dnešnom svete negatívnych úrokov sa z približne 270 miliárd eur, ktoré Deutsche Bank ukladá v ECB, ročne musí zaplatiť takmer 1 miliardu eur negatívneho úroku.

CEO Deutsche Bank Christian Sewing
Banka zamestnáva viac ako 90.000 pracovníkov a v rámci svojich snáh o zlepšenie ziskovosti už avizuje prepúšťanie. Opatrenia na zníženie nákladov budú znamenať menej cestovných príkazov a viac videokonferencií a „návrat ku koreňom“. Podľa vyjadrení CEO Ch. Sewinga sa Deutsche Bank bude zameriavať najmä na Európu a Nemecko a nebude sa snažiť o globálne trhy.

Ak sa zvonka pozrieme na dnešnú Deutsche Bank, vidíme nejasný obraz a chýba nám v nej jasná obchodná stratégia. Ak by mala banka dnes prežiť z firemných úverov, platobného styku a retailového bankovníctva, musela by drasticky znížiť náklady. Paradoxne sa dnes z pochybného prevzatia Postbank môže stať jedno z najcennejších aktív banky, pretože sieť pracovísk spojených Deutsche a Postbank môže efektívne obsluhovať retailových klientov na území Nemecka.

Pomohlo by spojenie s Commerzbank?

Jediný motív, ktorý trhy vidia pre prípadnú fúziu dvoch frankfurtských bánk sú úspory nákladov. Tie by sa museli pohybovať niekde na úrovni 2 miliárd eur, čo znamená opäť prepúšťanie pracovníkov, redukciu pracovísk na centrálach a hľadanie ciest na zlacnenie prevádzky. Aké je to náročné sa dá ukázať na spojení Dresdner a Commerzbank, ktoré prebehlo v roku 2009. Spojenie prinieslo zatiaľ odbúranie 15 000 pracovných miest a potrebu finančných injekcií od štátu v miliardových čiastkach. Dresdner Bank, ktorá bola v prvom kroku prevzatá poisťovňou Allianz a neskôr predaná Commerzbanke sa pokúšala v rokoch pred krízou tiež o prvú ligu a pod menom Dresdner-Kleinwort sa objavovala pri veľkých transakciách, no opäť sa ukázala volatilnosť investičného bankovníctva. K tomu sa ešte pridali zlé úverové obchody a angažovanosť v kreditných derivátoch čoho výsledkom bola urgentná snaha vlády o záchranu prostriedkov v banke.

Kto by dnes mohol na fúzii Deutsche a Commerzbank mať záujem je americký investičný fond Cerberus, ktorý má v oboch bankách podiel na kapitále. Commerzbank má medzi akcionármi aj ministerstvo financií, ktoré by zrejme rado videlo návratnosť svojej investície, ktorou zachraňovalo vklady v Commerz a Dresdner bank. Nemecká vláda by zároveň rada videla aj v budúcnosti banku, ktorá by vedela financovať aktivity nemeckých firiem vo svete.

Chrbticou nemeckej ekonomiky je priemysel, ktorý potrebuje pre svoj rast hmotné aktíva a tie musí niekto financovať. Určitú prioritnú úlohu tu historicky hrala Commerzbank, ktorá sa však starala najmä o známy Mittelstand – malé a stredné nemecké firmy, ktoré často hrajú v prvej lige vo svojich odvetviach vo svete, prípadne sú kľúčovými dodávateľmi pre veľké firmy. Trhová kapitalizácia Commerzbank je dnes niekde na úrovni 14,5 miliardy eur, čo by na prvý pohľad mohlo byť lukratívne pre niekoho, kto hľadá cestu na investovanie voľných prostriedkov. Pre porovnanie, stav hotovosti, ktorú má k dispozícii Apple, je približne 10 násobok tejto čiastky.

Komu by však niektorá z nemeckých bánk zapadla do biznisu? Z času na čas sa spomína meno BNP Paribas, no tá má dosť svojich starostí doma a efekt zo vstupu na nemecký trh by pre túto banku nemal veľký prínos. Iným kandidátom by mohol byť Santander, no ten zväčša skočí po bankách až keď sú úplne na lopatkách.

Nemecké inštitúcie sú dnes vo sfére neistoty, čo sa obchodného modelu týka. Pomer nákladov k výnosom majú okolo 80 % a návratnosť kapitálu niekde na úrovni 6 %. To dáva veľký priestor na zlepšovanie, treba však len nájsť smer, ktorým sa banky chcú vybrať. Preto možno bude o mnoho dôležitejší názor ministerstva financií v Berlíne a potrebná zhoda s fondom Cerberus.

Súvisiace články

Aktuálne správy