oPeniazoch.sk, E21 Foto: TASR/AP;R.Hanc;F.Iván;getty images
Aké budú dôsledky zníženia alebo zvýšenia daní? Aké sú náklady a výhody konkrétnych predvolebných sľubov? Bežní občania potrebujú mať základné ekonomické vedomosti, aby sa mohli vo voľbách racionálne rozhodnúť.
Ekonómovia a ich vyjadrenia sú stredobodom pozornosti pokiaľ ide o názory týkajúce sa financií a hospodárstva. Nájdeme ich na univerzitách, vo vláde a stále väčšie zastúpenie majú aj v súkromnom sektore. Sú to dobre zaplatení odborníci. Ale v istom ohľade sa im dá pripísať aj určité zlyhanie. Nedostatočne vzdelávajú študentov o výhodách systému voľného trhu. Študentom chýba základná ekonomická gramotnosť. To je dôležité v demokratickom systéme, pretože študenti sa stávajú voličmi a politikmi a pritom nerozumejú základnému systému, ktorý majú kontrolovať a riadiť.
Ekonómovia vo všeobecnosti odporúčajú malú mieru regulácie, znižovanie daní a voľný obchod. Menej vlády v spoločnosti. Tvrdia, že socialistický systém, v ktorom vláda kontroluje výrobné prostriedky v najdôležitejších segmentoch hospodárstva, je oveľa menej efektívna ako kapitalistická ekonomika. Ak by teória nepresvedčila, sú tu príklady z reálneho sveta. Najnovším je Venezuela a jej veľké ropné zásoby. Kedysi to bola najbohatšia krajina v Latinskej Amerike, socialistické politiky ju však zmenili. Zúfalá chudoba a nedostatok jedla núti ľudí konzumovať nepredstaviteľné veci, ako sú zvieratá doteraz chované v zoo. Ženy neváhajú klesnúť k prostitúcii, aby zarobili nejaké peniaze. Sedem percent obyvateľstva, čo je asi 2,3 milióna ľudí, už krajinu opustilo a exodus pokračuje.
Napriek zrejmým a dobre zdokumentovaným nedostatkom socializmu ho mnohí podporujú ako životaschopný ekonomický systém. Mladí ľudia, ktorí tieto časy nezažili, sa začínajú prikláňať k socializmu. Väčšina ekonómov, podobne ako väčšina akademických pracovníkov, rozvíja svoju kariéru publikovaním článkov v odborných časopisoch. Výsledkom toho je, že študenti nedostanú potrebné ekonomické vzdelanie. Pritom ale existuje niekoľko základných ekonomických princípov, ktoré nie sú intuitívne, ale nevyžadujú technické znalosti. Ak by boli tieto všeobecnejšie známe, potom by sa na voľné trhy pozeralo priaznivejšie a dopyt po socializme by stratil svoje opodstatnenie.
Veľmi dôležitým aspektom je rozdiel medzi veľkosťou koláča, teda množstvom vyrobeného tovaru a služieb, a rozdelením koláča, kto toľko dostane. Ekonómia sa zameriava na veľkosť koláča – ako môžu byť použité obmedzené zdroje spoločnosti na výrobu čo najefektívnejšieho balíka tovarov a služieb. Ale voliči sa často zameriavajú na rozdelenie koláča – koľko dostanem?
Svet ale nie je hra s nulovým súčtom. Takéto zmýšľanie je pravdepodobne príčinou väčšiny chýb v ekonomickom myslení, vrátane viery v socializmus. Ak budú ekonomiky rásť, bohatí aj chudobní bohatnúť. To, že bohatí sú bohatší a chudobní chudobnejší je úplne v rozpore so skutočnosťou v rastúcom trhovom hospodárstve
Najzákladnejším predpokladom fungujúcej ekonomiky je, že stovky miliónov ľudí sa môžu vzájomne ovplyvňovať bez centrálneho riadenia, bez koordinácie a určovania smeru. Napriek tomu môžu dosiahnuť konzistentný výsledok, čo je slávna "neviditeľná ruka" Adama Smitha. Nie každý ale verí v neviditeľnú ruku voľného trhu a uprednostňuje centrálne plánovanie aj napriek jeho masívnemu neúspechu v Sovietskom zväze, vo Venezuele a kdekoľvek inde.
Ekonómovia dobre chápu, že aj sebecké správanie môže viesť k žiadaným výsledkom. Nekoordinované správanie môže byť motivované sebeckými cieľmi a výsledok bude vo všeobecnosti pozitívny. Na motivácii nezáleží, na výsledku áno. V istom zmysle by sme všetci chceli maximalizovať svoje príjmy. Spôsob, ako to urobiť v trhovej ekonomike, je poskytnúť niečo, čo si ostatní chcú kúpiť. Steve Jobs a Bill Gates fantasticky zbohatli na počítačovej revolúcii. Ale ich finančné bohatstvo bolo len malou časťou masívneho spoločenského bohatstva, ktoré vytvorili. V socialistickej ekonomike je to iný spôsob, ako získať bohatstvo. Musíte získať moc nad ostatnými.
Ak by ekonómovia vynaložili potrebné úsilie na to, aby tieto body dostali do hláv čo najväčšiemu počtu študentov, možno by sa znížil dopyt voličov po socialistickej ekonomike. Možno by darcovia alebo nadácie, ktoré podporujú voľné trhy, mohli prísť s oceňovaním ekonómov, ktorí sa zaslúžia o rozšírenie chápania, ako funguje trh, v prípade bežných občanov.
Autorom je Paul H. Rubin, ekonóm na Emory University a bývalý prezident Southern Economic Association.
