Nobelovu cenu za ekonómiu získali Američania William Nordhaus a Paul Romer

, TASR;QZ Foto: SITA/AP

Američania William Nordhaus a Paul Romer získali Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2018 za prácu o integrácii zmeny klímy a technologických inovácií do ekonomických analýz. Oznámila to v pondelok švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje.

Nordhaus z univerzity Yale, bol prvým, kto vytvoril kvantitatívny model, ktorý opísal interakciu medzi hospodárstvom a klímou, uviedla akadémia.
Romer, ktorý prednáša na Stern School of Business na univerzite v New Yorku ukázal, ako hospodárske sily riadia ochotu firiem produkovať nové myšlienky a inovácie a položil základy pre nový model rozvoja, známy ako teória endogénneho rastu.

"Ich zistenia výrazne rozšírili rozsah ekonomických analýz vytvorením modelov, ktoré vysvetľujú, ako trhová ekonomika interaguje s prírodou a vedomosťami," uviedla vo vyhlásení akadémia.
Akadémia tiež citovala Williama Nordhausa, podľa ktorého "najúčinnejším prostriedkom na riešenie problémov spôsobených skleníkovými plynmi je systém celosvetových daní z uhlíka".

"Je plne možné, aby ľudia produkovali menej uhlíka, sú tu nejaké zmeny, ale keď raz začneme a budeme sa snažiť znížiť emisie uhlíka, budeme prekvapení, že to nebolo také ťažké, ako sme očakávali," povedal v telefonickom rozhovore novinárom v Kráľovskej akadémii vied.

"Nordhaus a Romer navrhli metódy, ktoré riešia niektoré z našich najdôležitejších a naliehavejších otázok: dlhodobý udržateľný rast vo svetovom hospodárstve a blaho svetového obyvateľstva," uviedla švédska akadémia. "V jeho srdci sa ekonomika zaoberá riadením vzácnych zdrojov. Príroda diktuje hlavné obmedzenia hospodárskeho rastu a naše vedomosti určujú, nakoľko sa zaoberáme týmito obmedzeniami. "

Hoci dvaja vedci zdieľajú tohtoročnú Nobelovu cenu a sústreďujú sa na dlhodobú makroekonomickú analýzu, ich práce sú celkom odlišné. Romerova práca sa zameriava na to, ako sa akumuláciou nápadov udržiava rast a ako sa technológia vyvíja na trhu hospodárstva. Nordhaus sa považuje za otca ekonomiky zmeny klímy, je prvou osobou, ktorá vytvorila kvantitatívny model, ktorý ukazuje interakciu medzi hospodárstvom a klímou.

Inak povedané, Romerov výskum prispieva k pochopeniu toho, ako ľudia využívajú myšlienky na vytvorenie hospodárskeho rastu, zatiaľ čo Nordhausova práca poukazuje na to, že máme rovnako úžasnú schopnosť veci ničiť

Od sedemdesiatych rokov minulého storočia Nordhaus vytvorila modely na určenie efektívnych ciest na zvládnutie zmeny klímy. Jeho model DICE, ktorý predstavuje dynamický model integrovanej klima – ekonomiky, sa široko využíva na meranie dôsledkov intervencií v oblasti klímy. Jeho výskum naznačuje, že najlepším liekom na zmenu klímy spôsobenú emisiami skleníkových plynov je globálny systém uhlíkových daní, ktorý presadzujú všetky krajiny.

Romerov výskum podporil takzvanú teóriu endogénneho rastu, v ktorej sa opisuje, ako investície do ľudského kapitálu, inovácií a vedomostí významne prispievajú k hospodárskemu rastu. Od 90. rokov 20. storočia Romer preukázal, že hospodárske sily stoja za ochotou firiem prinášať nové myšlienky, ktoré vedú k prevratným inováciám.

Nobelova cena za ekonómiu vo výške 9 miliónov švédskych korún (861.755,30 eura) nepatrí k pôvodným piatim cenám, ktoré založil švédsky priemyselník Alfred Nobel v roku 1895. Udeľuje sa len od roku 1968. Sveriges Riksbank udelila v oblasti ekonomických vied len raz Nobelovu cenu žene, Elinor Ostromovej, ktorá zomrela v roku 2012. Vlani si cenu odniesol Richard Thaler, americkým ekonóm z univerzity v Chicagu za príspevky k behaviorálnej ekonomike.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy