oPeniazoch.sk, TASR
V obchodoch je len 30 % výrobkov so spracovaným ovocím, výrobkov so spracovanou zeleninou je ešte menej, len 25 %. Vyplýva to z prieskumu podielu slovenských agropotravinárskych výrobkov na pultoch obchodov, ktorý koncom minulého roka vykonala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Informovala o tom v utorok hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Upozornila, že v minulosti mal pritom každý okres svoj vlastný mäsokombinát, mliekareň, pekáreň či konzerváreň. V období transformácie ekonomiky na trhové hospodárstvo a po privatizácii mnohí noví majitelia tovární nemali záujem o zachovanie výroby, čím nastalo znižovanie počtu výrobných podnikov. Po vstupe obchodných reťazcov na trh bol už domáci konzervárenský priemysel až príliš rozložený a zlikvidovaný. Začal sa rozmach zahraničných výrobcov a dodávateľov, čomu zostávajúci hráči v konzervárenskom priemysle nedokázali konkurovať.
Uviedla, že kým ešte v roku 1993 bolo v Konzervárenskom zväze (zväz je súčasťou SPPK) 17 členov, dnes ich tam nájdeme už len päť (Tatrakon, s.r.o., Novofruct SK, s.r.o., A+Z Rišnovský Halász, s.r.o., RISO-R, s.r.o., Tomata, s.r.o.).
Priblížila, že ide o objemovo najväčšie výrobne na Slovensku, ktoré sa dokázali vyselektovať a doslova si podeliť produkciu. Nemalou zásluhou na tom, že zotrvali, je aj rodinné zázemie a až na jednu výnimku aj domáci kapitál. Azda najväčším problémom je podobne ako v celom agropotravinárskom sektore nedostatok pracovnej sily a silný tlak dovozov zo zahraničia.
Naše firmy by dokázali vyprodukovať viac kvalitných výrobkov, problém je však s umiestňovaním produktov na trhu. „Kapacity našej spoločnosti sú využívané približne na dve tretiny možností,“ spresnila Tatiana Kubaská zo spoločnosti Tatrakon, s.r.o. Dodala, že v rámci investičných opatrení by konzervárenskému priemyslu pomohla cielená podpora dosahovania štruktúry kapacít a výroby a podpora exportu. „Hovoríme najmä o podpore pri inovácii obalov a sortimentu, o podpore účasti na medzinárodných výstavách, výskume kvalitatívnych parametrov v súvislosti s prísnymi limitmi prídavných látok a o vyššej podpore prepojenia vedy a výskumu s praxou,“ doplnil predseda Slovenského konzervárenského zväzu Michal Demeter.
Holéciová upozornila, že mnohé z týchto požiadaviek našich výrobcov sa realizujú, konzervárenské firmy volajú do budúcna aj po ich posilnení a zachovaní. Azda najpálčivejšou témou pre potravinárov je podľa nej nerovnomerné delenie marže, z ktorej najviac ostáva u obchodníkov. Táto téma rezonuje už niekoľko rokov, ale bez výraznejších posunov. Slovenskí potravinári by preto privítali zverejnenie marží obchodu, ktoré by reálne ukázali, kto koľko naozaj zarába.
Dodala, že aj napriek nepriaznivej situácii v konzervárenskom odvetví sa firmy snažia modernizovať a prinášať spotrebiteľom kvalitné produkty. Uprednostňujú suroviny zo Slovenska, zameriavajú sa aj na lokálnych dodávateľov. Snažia sa tak vyhovieť zákazníkovi, ktorý sa v poslednom období začína čoraz viac orientovať práve na výrobky zo Slovenska.
Slovenskí konzervári sa podľa Holéciovej dokážu prispôsobovať aj novým trendom s obsahom čisto prírodných zložiek. Vyrábajú výrobky bez konzervačných látok, emulgátorov, zahusťovadiel, stabilizátorov, antioxidantov, zvýrazňovačov chuti s prírodnými zahusťovadlami. Kvalitné tradičné výrobky, ktoré spotrebiteľ dlhodobo vyhľadáva v obchode, sú často oceňované národnou Značkou kvality SK za splnenie nadštandardných kvalitatívnych ukazovateľov.
