oPeniazoch.sk, PR článok
Hoci cena zlata začala v druhej polovici augusta rásť, nezmazala straty a ani pokles dôvery investorov z posledných mesiacov. Cena žltého kovu po takmer kontinuálnom znižovaní totiž pokračovala v korekcii počas celého júla až do polovice augusta. Veľkosť poklesu bola prekvapivá, najmä v súčasnom politickom, hospodárskom a geopolitickom kontexte, kedy by sa investori mali práve na zlato obracať.
Pozrime sa na faktory pošramotenej povesti zlata podľa analýzy spoločnosti xPartners, ktorá sa popri obchodovaniu s radom investičných inštrumentov orientuje na komoditné trhy.
V krátkodobom horizonte je medzi hlavnými faktormi ceny zlata obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta a jej dôsledky. Obzvlášť politika Donalda Trumpa so zdanením dovozu významne ovplyvnila vývoj hodnoty kovu.
Čína nechala „odstrediť" svoju menu, pričom vo veľkej miere bojovala proti nepriaznivým účinkom týchto nových ciel. Jüan sa od začiatku sporu medzi oboma krajinami znehodnotil o približne 8 %. Čína je najväčším kupcom zlata na svete, takže tento faktor nepochybne spomalil chuť čínskych investorov kupovať žltý kov.
Druhý trh, ktorý má vplyv na zlato, je India. Nielen pokles jüanu, ale aj pokles indickej rupie dopomohol cene zlata k poklesu. Rupia dosiahla tento týždeň svoju najnižšiu historickú úroveň voči doláru.
Všeobecne sa dolár zhodnocoval voči všetkým rozvíjajúcim sa menám, čo silne penalizuje kúpnu silu týchto trhov na aktíva denominované v dolároch. Okrem Číny a Indie je významným kupcom zlata aj Turecko (šiesta krajina z hľadiska objemu nákupu v roku 2017). Prepady ich mien neumožnili týmto krajinám, aby využili nižšiu cenu zlata na zvýšenie svojich nákupov. Pád indickej rupie vysvetľuje pokles dopytu po zlate v tejto krajine. V skutočnosti po demonetizácii bankoviek v Indii na konci roka 2016 sa obchod so zlatom v krajine vážne narušil. Údaje z posledného štvrťroku 2016 boli veľmi negatívne, silné oživenie nastalo až na začiatku roka 2017.
Situácia v Turecku pravdepodobne tiež zanechala následky na dopyte po zlate. Okrem dopadu na dopyt po šperkoch, turecká vláda vyzvala obyvateľov, aby previedli všetky svoje valuty a zlato do miestnej meny, aby ju podporili. To naznačuje, že vláda sa mohla uchýliť k predaju časti svojich zlatých rezerv (odhadovaných približne na 250 ton) na podporu tureckej líry.
Zlato sa dokázalo odraziť zo svojho 19-mesačného minima paradoxne z dôvodu plánovaného kola ďalších rokovaní medzi Čínou a Spojenými štátmi, pretože táto správa podporila stabilizáciu čínskeho jüanu. Oslabenie dolára v kombinácii so sentimentom prepredaného trhu pomohla cene zlata vzrásť. Od dosiahnutého minima zo 16. augusta sa cena zlata vyšplhala o viac ako 3,7 %.
Autorom je Silvia Holá, hlavná analytička xPartners
