Konflikt medzi USA a zvyškom sveta sa bolestivo týka aj Slovenska

, HOR Foto: TASR/AP

Aké sú možné dôsledky rozbiehajúcej sa obchodnej vojny a divokého zavádzania dovozných ciel v USA na rôzne kategórie tovarov?

Americké ministerstvo obchodu dostalo v máji tohto roku od prezidenta Trumpa pokyn na prešetrenie dopadu dovážaných automobilov na národnú bezpečnosť. Znie to divoko, ale ak sa pozrieme bližšie na tento príkaz, môžeme zistiť, že národná bezpečnosť USA a dovážané autá zo zahraničia sú skutočne prepojené.

Za posledných 20 rokov sa podiel dovážaných vozidiel na celkových predajoch v USA zvýšil z 32 % na 48 %. Zároveň medzi rokmi 1990 a 2017 klesol počet pracovných miest v automobilovom priemysle USA o 22 %. Ak má tieto čísla ministerstvo obchodu nejako interpretovať, odpoveď je jasná – dovážané automobily ohrozujú pracovný trh USA a národnú bezpečnosť. Je to vzorový argument na zavedenie ochranných bariér a uvalenie cla na dovážané vozidlá. Je to ale správne a účinné opatrenie na zvýšenie zamestnanosti v amerických automobilkách?

Koho tieto opatrenia postihnú?
Najväčší počet dovozových automobilov do USA prichádza z Mexika, ktoré do USA v roku 2017 vyviezlo vozidlá v celkovej hodnote 46 miliárd USD. Druhým najväčším dovozcom do USA je Kanada, odkiaľ prišli vozidlá v hodnote 42 miliárd a na treťom mieste je Japonsko s dovozom 40 miliárd. Čitateľ sa možno pýta a čo s tým máme my Slováci? Prekvapivo veľa, by mohla znieť odpoveď. Štvrtým najväčším pôvodcom importovaných áut do USA je Nemecko. Do USA sa doviezli nemecké autá v hodnote viac ako 20 miliárd USD. Ten skoro 20 miliardový odstup od prvej trojky je do veľkej miery zapríčinený tým, že BMW, Volkswagen a Mercedes majú na území Spojených Štátov svoje výrobné závody. Uvalenie cla na dovážené vozidlá do USA sa bytostne dotkne aj takých krajín, ako sme my, či Maďarsko a Rakúsko. Tu všade sa nachádzajú výrobné závody dodávateľov a priamo vývozcov takých modelov, ako sú Tuaregy, Q7 a Cayenne. Paradoxne, len samotné BMW dáva vo svojich výrobných závodoch prácu 70 000 Američanom, prevažne je na juhu USA.

Ak by sme merali dopad nižšieho objemu výroby, ktorý hrozí v našich automobilkách a subdodávateľských firmách a dali ho do pomeru k HDP, tak sa nás Trumpove clá dotýkajú viac ako Nemecka. Veď podľa ekonomických prepočtov závisí 25 % slovenského HDP na automobilovom priemysle. Odhad podielu nemeckého automotive na ich HDP je podľa analýz niekde na úrovni 7,7 %.

Všetky krajiny, ktoré majú s USA obchodné prebytky, sa musia pripraviť na tvrdé pristátie. Každá krajina, ktorej výrobky budú v USA postihnuté dovozným clom, si bude hľadať odbyt výrobkov na iných trhoch, pretože výrobné kapacity sa zo dňa na deň nebudú dať znížiť. Takže my Európania uvidíme viac áut z Japonska a možno aj z Mexika. Nemecko, ktoré teraz volá po jednotnom prístupe EÚ a hľadá spojencov pre diskusie na pôde Svetovej Obchodnej Organizácie WTO sa musí tiež konfrontovať s krajinami, ktoré sa dlhodobo sťažujú na tvrdý prístup Angely Merkelovej k ich vládam, obyvateľom a ekonomikám. Nemožno očakávať, že v minulosti tak šťavnato kritizované krajiny ako Taliansko, či Grécko, teraz zrazu budú Nemcov podporovať v ich snahe o zrušenie amerických opatrení.

Aký efekt bude mať dovozné clo na trh v USA?
Dokáže tým prezident naplniť sľuby o „Obnove veľkej Ameriky“? Nebojuje náhodou Trump s veternými mlynmi? USA mali síce v roku 2017 obchodný deficit s krajinami EÚ, niekde vo výške 153 miliárd USD. Tento ukazovateľ však zahŕňa iba tovary. Ak vezmeme do úvahy aj bilanciu služieb, tak USA dlhodobo dosahujú pri zohľadnení objemu kupovaných služieb, finančných tokov a majetkovej výmeny prebytky. Len v roku 2017 bol prebytok v bilancii výkonov celkom na úrovni 51 miliárd dolárov. Ten USA dosiahli najmä vďaka príjmom z finančných služieb, patentových práv a licenčných poplatkov. Stačí sa pozrieť na objemy predajov spoločností ako Apple a Google na území EÚ. Len predaje Apple v roku 2017 na území EÚ boli niekde na úrovni 54,9 miliardy dolárov a predstavovali viac ako 23 % z celkových tržieb spoločnosti.

Vzrastie predaj doma vyrábaných vozidiel v USA? Začnú domáci výrobcovia hromadne prijímať pracovníkov? Pri dnešnej rastúcej miere automatizácie a robotizácie sa colné opatrenia zrejme minú účinkom. A na dôvažok, očakávaný nárast úrokových sadzieb zasadí predajom nových áut v USA poslednú ranu. Predaje nových vozidiel už v roku 2017 zaznamenali pokles o 3 % oproti predošlému roku a výrobcovia ako GM znižovali počty pracovníkov a počty zmien vo svojich továrňach. Hlad spotrebiteľov po veľkých SUV tlačí domácich výrobcov presúvať výrobné linky na menej ziskových autách strednej triedy do zahraničia. Vyzerá to skutočne na zbytočne aplikovanú liečbu stredného ucha u pacienta so zlomenou nohu.

Súvisiace články

Aktuálne správy