oPeniazoch.sk, FT Foto: thinkstock;TASR/AP
Peniaze pre budúci dlhodobý rozpočet EÚ spôsobujú ťažké rozhodnutia. Jednou z najpálčivejších otázok je, ako rozdeliť kohézne fondy s objemom 330 miliárd eur navrhnuté na pomoc pri zvyšovaní rastu v najchudobnejších častiach ktoréhokoľvek členského štátu.
Počas obdobia rokov 2021 – 2027 sa program zníži o 10 percent v reálnych hodnotách. Okrem toho Európska komisia, ako o tom písal Financial Times, chce rozšíriť kritériá prideľovania peňazí, ktoré doplnia hrubý domáci produkt o metrické ukazovatele ako je nezamestnanosť mladých ľudí, emisie uhlíka a migrácia. V kombinácii s hospodárskymi dôsledkami finančnej krízy je výsledkom posun o viac ako 30 miliárd eur od nových členských štátov strednej a východnej Európy (Poľsko, Maďarsko, Česká republika), zatiaľ čo financovanie krajín na juhu, postihnutých krízami, je posilnené (Grécko , Španielsko, Taliansko).
Tu sú grafy vytvorené na základe interných čísel Komisie z Bruselu.
Poľsko zostane najväčším čistým príjemcom kohéznych fondov EÚ, hoci v nasledujúcom sedemročnom rozpočte príde o takmer 20 miliárd eur. Strata v absolútnom vyjadrení bude takmer štyrikrát väčšia ako v prípade ďalšieho porazeného, Maďarska. V percentuálnom vyjadrení je zníženie o niečo viac ako 23 %.
Úradníci Komisie zdôrazňujú, že Poľsko za posledné desaťročie zažilo "mimoriadne" obdobie hospodárskeho rastu, jeho najchudobnejšie regióny teda budú potrebovať menej peňazí. Varšavský minister pre rozvoj nesúhlasí a už nazval škrty "úplne nespravodlivými". Maďarsko, Česká republika, Litva a Estónsko budú v relatívnom percentuálnom vyjadrení mať kohéznu hotovosť zníženú o 24 percent. Malta, Nemecko, Írsko, ale aj Slovensko sa dostali do prvej desiatky s dvojciferným číslom.
A víťazi? Rumunsko, Grécko a Bulharsko. To sú krajiny ktoré budú v nasledovnom období najväčším príjemcami s 8 % nárastom, spolu s Talianskom (6,4 %) a Španielskom (5 %). Fínsko, ktorého výkon ekonomiky je v posledných piatich rokoch najhorší v eurozóne, ak nerátame Grécko. Fínsko je jediným členským štátom zo severnej Európy, ktorý sa kvalifikoval na zvýšenie o 5,1 %.
Mohlo to byť dramatickejšie, úradníci Komisie dbali na to, aby sa vyhli revolučným obmedzeniam a v posledných týždňoch upravili kritériá, aby pomohli zmierniť dopady. Nižšie uvedený graf ukazuje, čo by sa stalo, keby sa uplatňovali len kritériá čistého HDP. Podobne ako Litve, Estónsku by sa dokonca aj Nemecku znížili dotácie o 45 %. Grécku nečakane o 30 percent. Brusel ale nakoniec uplatnil limit 24 %, to je hranica o koľko môže maximálne prísť ktorýkoľvek členský štát a 8 % limit na to, do akej miery môže mať ekonomika prospech z európskych peňazí v rámci kohéznych fondov.
Zložitejšie postupy rozpočtových výpočtov pomohli novším členským štátom, ktoré sú na tom stále lepšie ako väčšina. Ďalší graf zobrazuje kumulatívnu hotovosť na obyvateľa v EÚ, vidíme, že Pobaltie a východné členské štáty zaznamenajú najväčší nárast. Priemerný Estónec dostane z Bruselu 317 eur za sedem rokov, o nič horšie na tom nie je ani Slovák a hoci zo zatiaľ posledného rozpočtu to bolo takmer 400 eur, stále je to druhé najvyššie číslo v únii a viac peňazí ako dostane priemerný Poliak (239 EUR), Nemec (27 EUR) alebo Holanďan (13 EUR).
V ďalších krokoch Komisia predložila číselné údaje diplomatom EÚ a bola konfrontovaná s požiadavkou z Poľska a Maďarska o zvýšenie, ako má Španielsko či Taliansko. Zároveň zazneli varovania aj z iných štátov, že dohoda o rozpočte je nereálna pred budúcoročnými európskymi voľbami. Boj o peniaze sa začal.
