oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP
Každý miluje Eurovíziu, dokonca aj vedci. Skupina európskych výskumníkov sa nedávno venovala výskumu, či by víťazstvo v každoročnej speváckej televíznej súťaži mohlo pre danú krajinu znamenať vyššiu spokojnosť jej obyvateľov so životom.
Výskumníci Filippos Filippidis a Anthony Laverty z Imperial College London publikovali svoje zistenia 10. mája v časopise BMC Public Health. Do prieskumu zapojili 33 európskych krajín. Keď svoje výsledky porovnali s údajmi Eurobarometra o spokojnosti so životom, ako aj národnými údajmi o miere samovrážd, zistili, že "každé polepšenie si o desať miest v konečnom hodnotení sa spájalo so zvýšenou spokojnosťou so životom a poklesom samovrážd". Inými slovami, ak krajina, ktorá skončila na treťom mieste a nie na 13-tom, zaregistrovala vyššiu spokojnosť so životom a nižším počtom samovrážd.
Zvýšenie spokojnosti so životom bolo ale nepatrné, korelácia štatisticky slabá. Štúdia preto neponúka definitívny dôkaz, že existuje vzťah medzi tým, ako krajina uspeje v Eurovízii a ako jej občania oceňujú spokojnosť so životom. Zdá sa však, že národy, ktoré sa súťaže Eurovízia zúčastnia, budú s väčšou pravdepodobnosťou šťastnejšie, než tie, ktoré účasť odmietnu. Filippidis a jeho tím sa zaoberal aj otázkou, či by krajiny, ktoré nemajú konkurencieschopných umelcov, neurobili lepšie, keby sa súťaže nezúčastnili. Zistili štatisticky významnejší výsledok, ktorý preukázal, že účasť v Eurovizii, hoci to bol trapas, bola spojená s lepšou spokojnosťou so životom, než ak by sa súťaže vôbec nezúčastnila.
Výsledky sú korelačné, nie kauzálne. Filippidis nedokázal povedať, prečo sú národy, ktoré súťažia, pravdepodobnejšie šťastnejšie. Poukazuje na dôležitú skutočnosť, že Európania milujú Eurovíziu, pretože majú pocit, že medzi súťažou a pocitom pohody existuje dôležitá väzba.
Medzi "veľkú päťku" interpretov Eurovízie patrí Francúzsko, Nemeckom, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia. Tieto krajiny sa každoročne automaticky kvalifikujú do finále. Je to preto, lebo finančne prispievajú do Európskej vysielacej únie, ktorá vytvorila a vysiela súťaž. Eurovízia to nie je adrenalín ako majstrovstvá Európy vo futbale UEFA, ktoré sú niekoľkokrát drahšie. Eurovízia je spojenie s nadnárodnou identitou, sme Európania, ktorí tužia v pesničkovej súťaži vytvoriť národný príbeh.
Eurovízia je jedna z najstarších televíznych relácií vôbec, každoročne sledovaná 200 miliónmi ľudí. Pomohla ku kariére mnohých svetových hudobných legiend ako je ABBA, či Céline Dion. Po prvý raz ju usporiadali v roku 1956 po skončení druhej svetovej vojny v meste Lugano vo Švajčiarsku. Identita súťaže je spájaná s obdobím po skončení druhej svetovej vojny, ktorá bola inšpirovaná idealizmom. Viedla ľudí k presvedčeniu, že hudba môže napraviť škody, ktoré nacisti spôsobili na duchu Európy. Obdobie po roku 1956 nie je pre Európu nič príjemné. Prešla si vojnami, finančnou krízou aj krízou utečeneckou, ktorá zmenila demografický makeup kontinentu raz a navždy. Eurovízia však slúžila ako kotva a pripomienka európskej kultúry a sily.
Súťaž odráža politickú realitu zúčastnených krajín, objavuje sa v nej historická nenávisť aj geopolitické napätie. Ale každý rok ponúka pocit európskosti. Môžete pochybovať o víťazstve tej ktorej krajiny, ale samotný akt toho, ako sa európsky duch pretavuje do hudby, vás musí urobiť šťastnejšími. Dvaja výskumníci z Imperial College v Londýne to nedokázali presvedčivo preukázať, ale na základe vlastných, prísne nevedeckých a čisto neoficiálnych dôkazov, ich slová mnohí diváci potvrdzujú.
