oPeniazoch.sk, intrum Foto: TASR/Henrich Mišovič
Každý piaty rodič na Slovensku podľahne sociálnemu tlaku na nákup vecí pre svoje deti. Obzvlášť mladí rodičia, vo veku 18 – 34 rokov, sú na tento tlak citliví. Vyplýva to z aktuálneho európskeho spotrebiteľského prieskumu o výdavkoch a riadení domácich financií, ktorý vydáva spoločnosť Intrum.
Nový Európsky spotrebiteľský platobný prieskum z Intrumu ukazuje, že rodičia v Európe sú citliví na sociálny tlak, nútiaci ich míňať viac peňazí na svoje deti ako si môžu dovoliť. Každý tretí rodič v Európe zažil takýto sociálny tlak za posledný rok a väčšina (87 %) z nich tomu tlaku aj podľahla.
Zdá sa, že slovenskí rodičia sú v porovnaní s európskym priemerom trochu odolnejší. V prieskume až 20 % rodičov uviedlo, že takémuto tlaku nikdy nepodľahlo. V porovnaní s európskym priemerom, ktorý je 10 %, je toto číslo veľmi vysoké a predstavuje percentuálne najviac respondentov zo všetkých skúmaných krajín.
Okrem nadmerného nakupovania sa rodičia kvôli deťom aj zadlžujú. Až 27 % z nich uviedlo, že za posledný polrok si požičali peniaze, aby svojmu dieťaťu na základe sociálneho tlaku niečo kúpili. Išlo najmä o mobilné telefóny, topánky alebo značkové oblečenie.
Analýzy Intrumu všeobecne ukazujú trendy k nadmernej konzumácii a vplyvu sociálnych médií pri vytváraní tlaku na moderného konzumenta. “Zároveň vidíme dramatický nárast v akceptovaní nakupovania na dlh. Až 44 % Slovákov si myslí, že je v poriadku kupovať si na dlh spotrebný tovar. Ide o najvyšší podiel zo všetkých európskych krajín. Môže to vyústiť do nezdravej, dlhodobej zadlženosti,“ hovorí Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia.
Každý tretí Európan (39 %) vo všetkých vekových kategóriách súhlasí, že sociálne médiá vytvárajú tlak na vyššiu spotrebu. Na Slovensku je percento opýtaných, ktorí súhlasia s tým, že pociťujú tento pretlak ešte vyšší, až 53 %.
V súčasnosti tretina Európanov tvrdí, že nemá dostatok prostriedkov na dôstojný život. Slováci viac zdôrazňujú zodpovednosť škôl za vzdelávanie detí v problematike domácich financií. Až 69% odpovedajúcich Slovákov by si želalo, aby sa mohli na škole naučiť viac o financovaní domácností. „Spomedzi všetkých porovnávaných európskych krajín je toto najvyšší podiel. Zároveň je tento výsledok oveľa vyšší ako celoeurópsky priemer, ktorý predstavuje 51%,“ informuje Musil.
Jedným z kľúčových zistení tohtoročného prieskumu je percento opýtaných respondentov, ktorí odpovedali na otázku, či zvažujú sťahovanie do inej krajiny z finančných dôvodov. Na túto otázku pozitívne odpovedalo celkovo 17 % opýtaných Slovákov. Podobný je aj celoeurópsky priemeru.
Avšak, v skupine mladých ľudí vo veku 18-24 rokov potvrdilo záujem o odsťahovanie sa do inej krajiny až 40% z celkového počtu oslovených. V porovnaní s krajinami V4 a Rakúskom je to druhé najhoršie miesto. Výraznejšie je to už len v Maďarsku (44 %). V Poľsku odpovedalo kladne 31 %, v Česku 17 %. Pre Slovákov sú najzaujímavejšie krajiny na vysťahovanie Rakúsko, Česko, Anglicko a Nemecko.
