oPeniazoch.sk, ČT24;ČTK;Reuters Foto: TASR/AP
Šéfa lotyšskej centrálnej banky, Ilmarsa Rimšévičsa, obvinili z korupcie. Minulý víkend strávil 48 hodín v policajnej cele, prepustili ho na kauciu.
Rimšévičs po prepustení prišiel teóriou bankového sprisahania. Údajne sa stal cieľom niektorých lotyšských komerčných bánk, ktoré majú záujem zničiť povesť Lotyšska. Pripustil, že mu niekto naznačoval možnosť dostať sa k úplatkom, ale že to úradom nenahlásil. Vyšetrovanie pokračuje, obvinenie vynesené nebolo, avšak Rimšévičs, ktorý stál na čele centrálnej banky od roku 2001, bol dočasne zbavený funkcie.
Teóriu o poškodzovaní dobrého mena krajiny podporil aj lotyšský premiér Máris Kučinskis, ktorý vyhlásil, že to nemôže vylúčiť. Reagoval tým na sťažnosť majiteľov banky Norvik, podľa ktorých vedenie centrálnej banky porušovalo zákony a guvernér od nich opakovane žiadal úplatky. Dôkazy o tomto správaní mali byť odovzdané protikorupčným úradom, ale zatiaľ sa tak nestalo. „Prinajmenšom v tejto chvíli nemôžem vylúčiť, že príslušné bankové prehlásenie je potrebné považovať len za pokus o zničenie povesti Lotyšska,“ uviedol Kučinskis. To však vyvracia vyjadrenie šéfa úradu pre vyšetrovanie korupcie Jékabsa Straumeho, podľa ktorého je tu podozrenie, že šéf centrálnej banky žiadal, alebo dostal úplatky vo výške najmenej stotisíc eur
Do tretice ešte jedna teória, s ktorou prišlo lotyšské ministerstvo obrany. Obvinenie guvernéra Rimšévičsa môže byť súčasťou dezinformačnej kampane, ktorá má oslabiť dôveru vláde a ovplyvniť októbrové parlamentné voľby. „Existuje vysoká pravdepodobnosť, že prebieha masívna informačná operácia (riadená) zo zahraničia,“ uviedlo v prehlásení ministerstvo. Kampaň je údajne štruktúrou a prevedením rovnaká ako informačné operácie pred voľbami vo Francúzsku, Nemecku a USA, za ktoré sa najčastejšie viní Rusko. Minister obrany Leonīds Kalniņš však podľa agentúry Reuters konkrétne nemenoval, kto by za súčasnou kampaňou mohol byť.
V každom prípade je kauza pre Lotyšsko ťažkým úderom. Vo svete sa krajina prezentuje ako bankový most medzi Východom a Západom. A ten si vyžaduje dôveru. Navyše je to už druhá negatívna banková správa z Lotyšska, keď len pred niekoľkými dňami Spojené štáty obvinili ABLV Bank, tretiu najväčšiu banku v krajine, z porušovania sankcií uvalených na Severnú Kóreu a z prania špinavých peňazí. Tento krok vyvolal run na banku, ktorá spravuje depozity väčšinou cudzincom, vrátane Rusov a Ukrajincov. Vo štvrtok banka požiadala lotyšskú centrálnu banku o mimoriadnu pôžičku 480 milionov eur, ktorá by pomohla obnoviť činnosť po tom, čo jej ECB nariadila zastaviť všetky platby. ECB v sobotu oznámila, že záchrana lotyšskej banky nie je vo verejnom záujme.
Agentura Reuters pripomína dlhodobejšie obavy ohľadom transparentnosti lotyšského bankového sektoru. Najväčšie banky v krajine sú pobočkami veľkých škandinávskych, ako Swedbank alebo SEB a tie sa zameriavajú na pôžičky obyvateľom krajiny, ale pôsobí tu aj celý rad malých bánk, pre ktoré sú prioritou predovšetkým peniaze zámorských klientov. Podľa Reuters Medzinárodný menový fond opakovane varoval Lotyšsko, aby sa správalo obozretnejšie voči zahraničným vkladom, ktoré väčšinou patria Rusom a obyvateľom bývalých republík Sovietskeho zväzu. Fond odporúčal posilniť kontrolné mechanizmy v boji proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí.
