oPeniazoch.sk, lidovky.cz Foto: YT/iwis;SITA/AP
Jeho meno pozná takmer každý, niečo bližšieho o ňom ale nevie takmer nikto. Bol to muž, ktorý o robotníkoch len čítal, sám žil za peniaze továrnika. Oženil sa s šľachtičnou a chcel bojovať proti vykorisťovaniu pracujúcich. Ikona komunistických režimov holdovala alkoholu. Od vydania Kapitálu uplynulo 150 rokov.
Na highgatskom cintoríne v Londýne sa v tú marcovú sobotu roku 1883 zišla len hŕstka ľudí. Fúzatý muž stojaci nad otvoreným hrobom napriek tomu neváhal svoju smútočný príhovor zakončiť vetou: "Jeho meno a jeho dielo pretrvajú stáročia." Boli to prorocké slová. Rečníkom nebol nikto iný ako Friedrich Engels a v rakve ležalo telo jeho dlhoročného priateľa a spolupracovníka Karla Marxa.
Odkaz nemeckého filozofa, ekonóma a politického teoretika skutočne prežil dodnes. Jeho myšlienky a život boli ale v uplynulých časoch prekryté takým nánosom interpretácií a dezinterpretácii, že ich obraz prežil často v podobe karikatúry.
Karol Marx bol predovšetkým mužom mnohých paradoxov. Pochádzal z oboch strán z tradičných židovských rodín, dedo a strýko pôsobili v rodnom Trieri ako rabíni a jeho otec ako prvý v rodine získal sekulárnej vzdelanie. Za svoj pôvod sa však celý život hanbil a snažil sa na neho neupozorňovať.
Kritik súčasného spoločenského systému sa v roku 1843 oženil s členkou pruskej aristokracie Jeny von Westphalen, s ktorou mal sedem detí. Jeho najbližším priateľom a pokračovateľom sa stal dedič textilného impéria Engels, ktorý Marxovu rodinu vydržiaval a po rokoch finančných ťažkostí jej nakoniec zariadil aj rentu, ktorá ju radila medzi dve percentá najbohatších v Anglicku v tom čase.
Hoci sa Marx v podstate celý život venoval štúdiu robotníckej triedy, so skutočnými robotníkov vlastne vôbec neprichádzal do styku, a dokonca pri bádaní nad ich postavením v spoločnosti nevychádzal ani z nejakej podrobnejšej sociologickej štúdie. Svoje informácie čerpal výhradne v čitárni Britského múzea.
Akokoľvek bol vo svojom diele ostrým kritikom buržoáznej spoločnosti, v skutočnosti ho podľa historika Jonathana Sperbera, autora štyri roky starého životopisu Karl Marx: A Nineteenth-Century Life, formovali typicky buržoázne ideály, ako je potrebná schopnosť zabezpečiť svoju rodinu a byť finančne nezávislý. Aj v časoch najväčšej biedy sa snažil svojim dcéram zabezpečiť lekcie hudby, francúzštiny a taliančiny a trpel, keď sa mu tieto ciele nedarilo plniť.
Hoci je pokladaný za jedného z duchovných otcov komunizmu, málo sa vie, že ešte šesť rokov pred spísaním Komunistického manifestu, ktorý vyšiel v roku 1848, navrhoval, aby na prípadné pokusy zaviesť komunizmus reagovala armáda streľbou z diel. Lepšiemu pochopeniu jeho života a diela možno dlho bránilo aj to, že bol vnímaný ako muž budúcnosti, s nohami v storočí devätnástom, hlavou ale v storočiach najbližších. Až moderní bádatelia odhaľujú inú podobu Karla Marxa. Nie ako vizionára nahliadajúceho do budúcnosti, ale človeka pevne ideovo zakotveného v 19. storočí.
Podľa jeho životopisca Sperbera by mal byť Marx chápaný ako osoba minulej historickej epochy. Vo veku francúzskej revolúcie, Hegelovej filozofii, z ktorej vychádzal, a raných rokov industrializácie vychádza dielo politickej ekonómie. Zásadná dielo. Kapitál po prvýkrát vyšiel 14. augusta 1867, Marx ho napísal v polovici 19. storočia v londýnskej emigrácii obklopený stále sa rodiacim a meniacom britským liberálnym kapitalizmom s celým radom nedostatkov.
Veľkým nešťastím ako pre Marxa, tak pre jeho učenie bol fakt, že – ako to už u veľkých mysliteľov býva – v určitý moment stratil vládu nad svojím dielom. Po jeho smrti, následkom dlhotrvajúcich chorôb zhoršovaných zlým životným štýlom sa záľubou v tabaku a alkohole, sa druhej a tretej časti Kapitálu ujal práve Engels. Dodnes sa historici sporia, nakoľko zmenil jeho vyznenie. Už počas života mohol Marx útrpne sledovať, ako ho chápu, dezinterpretujú a pokrivujú jeho vyznávači. Niet divu, že na sklonku života vyhlásil: "ak je niečo isté, tak je to to, že nie som marxista."
