oPeniazoch.sk, nymag.com Foto: thinkstock
Koncom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia anglický umelec David Hockney namaľoval sériu "dvojitých portrétov". Pri všetkých sa kritikom páčilo, ako dokázal presvedčivo na plátno preniesť emócie a zmyselnosť tajomnej intimity. Jedinou výnimkou z týchto sympatických zobrazení je obraz s názvom "Americkí zberatelia ", kde sú tváre protagonistov rozmazané, aby sa podobali sochám za nimi.
Nie je to zjavne negatívny obraz, ale pre väčšinu pozorovateľov je jasné, že Hockney tentoraz vníma svoje objekty ako ploché nudné, ich tváre predstavujú zástupcov vysokej spoločenskej triedy, preto ten akútny nedostatok originálneho umeleckého rozlišovania.
Schopnosť presvedčivo a jemne vystihnúť spoločenskú triedu prostredníctvom výrazu tváre je vzácnou zručnosťou, nie každý môže byť David Hockney. Výskumy ale naznačujú, že samotná tvár môže poskytnúť stopy vedúce k sociálnemu statusu. Najmä pre tých, ktorí ich vedia rozpoznať.
Všeobecne povedané, náznaky sociálno-ekonomického postavenia človeka hodnotíme na základe jasných viditeľných znakov. Je to ale niečo čo sa dá naučiť, alebo kúpiť. Napríklad na základe oblečenia, hodiniek, správania sa, spôsobov prejavu. Existujú akademické dôkazy toho, že niekto z vyššej vrstvy má tendenciu držať i odstup, ak sa dostane do kontaktu s niekým z vrstvy nižšej.
V nedávno publikovanej štúdii v časopise Journal of Personality and Social Psychology sa píše o tom, že v skutočnosti nepotrebujeme žiaden z týchto indikátorov na to, aby sme vedeli určiť niečiu sociálnu triedu. Jeho tvár môže byť našim radcom. "Vieme, že ľudia používajú informácie o tvári pre množstvo ďalších vecí," hovorí vedúci štúdie Nicholas O. Rule, profesor psychológie na University of Toronto. Pozeráme sa na tvár, aby sme urobili úsudky ohľadom "niekoho rasy, pohlavia, veku a dokonca nám napovedajú aj v takých veciach ako je sexuálna orientácia, politická príslušnosť alebo náboženstvo. Zdalo sa nám to veľmi logické, že ľudia by mohli získať informácie o sociálnom zaradení tým, že sa im pozrú do tváre."
Na svoj experiment si spoluautorka štúdie R. Thory Bjornsdottirová, doktorandka sociálnej psychológie na Torontskej univerzite, vybrala 81 vysokoškolských študentov. Tí sa mali pozrieť na fotografie 80 mužov a 80 žien (belochov) vo veku od 18 do 35 rokov. Zábery pochádzali z webu americkej zoznamky, pričom výskumníci odstránili všetky identifikačné znaky, orezali ich na rovnaký rozmer, zmenili na čiernobiele. Na žiadnej z tvárí nesmel byť piercing alebo tetovanie. Dôležité je, študenti posudzovali rovnaký počet tvárí, ktoré patrili ľuďom, ktorí ročne zarobili viac ako 150 000 dolárov (autori ich zaradili do vyššej triedy) a pod 35 000 dolárov ročne (nižšia trieda).
Otázka znela jasne, na základe fotografií určiť, kto patrí do ktorej skupiny. Výsledok sa dá považovať za skvelý, zoradiť tváre do správnych kategórií sa podarilo v 68 %. To je výrazne viac ako by šlo o náhodu. "Nemyslel som si, že efekt bude tak značný, najmä vzhľadom na to, aké jemné rozdiely v tvárach prevládali," rozplýva sa Rule. "Je to pre mňa najviac prekvapujúca časť štúdie."
Po úspešnom zoradení Rule a Bjornsdottirová odstránili ďalšie špecifické vlastnosti tvárí, ktoré by mohli vypovedať o tom, koľko daný človek zarába. Nasledoval ďalší test. Zistilo sa, že ústa sú najlepším ukazovateľom bohatstva, aj keď rovnako silný ukazovateľ sú i oči. Nakoniec ale vedci uznali, že najvýznamnejšia časť tváre bolo zjavné vyžarovanie šťastia z tváre ako celku. Dokonca aj tie najjemnejšie znaky pozitívnosti v tvári, ako štúdia uzatvára, boli silnými ukazovateľmi vyššej spoločenskej triedy. "Boli to jemné emocionálne výrazy, najmä ústa, pretože ústami dávate väčšinou najavo pozitívne emócie, keď sa usmievate," hovorí Rule. Vedci sa zamerali aj na oči, pretože aj oči sú silným ukazovateľom pocitu šťastia – najmä pokiaľ ide o a opakované šťastie z minulosti. "Týka sa to kontrakcií retikulárnych očných svalov, ktoré sa aktivujú, keď sa niekto usmeje," vysvetľuje Rule.
Inými slovami, ak má niekto bezstarostný život, dá sa povedať, že je vo všeobecnosti šťastný a takto bude vyzerať aj pri zachovaní údajne "neutrálneho" výrazu tváre. A hoci ide o širokú generalizáciu, ľudia s vyššími príjmami majú tendenciu žiť šťastnejší a menej stresujúci život ako ľudia s nízkymi príjmami. Niekto, kto sa na chvíľu sústredene zahľadí na druhého, a uvidí tento opakovaný výraz šťastia, bude presvedčený, že ide o zástupcu vyššiu spoločenskej triedy.
Aby sa výsledky výskumu potvrdili, Rule a Bjornsdottirová posunuli fotky usmievavých tvárí pred inú skupinu dobrovoľníkov. Tentoraz, s viditeľne šťastnými tvárami namiesto neutrálnych, už hodnotitelia neboli schopní rozlišovať spoločenský status o nič lepšie ako by šlo o náhodu. Keď vidíte vjasne šťastného človeka, skonštatovali vedci, bráni vám to v schopnosti rozoznať jeho spoločenskú triedu, pretože to prevyšuje viditeľné znaky, ktoré sa dostávajú do nevýraznejšieho svetla.
Hoci sú tieto zistenia zaujímavé samy osebe, ich význam pre skutočný svet je ešte dôležitejší. S cieľom preukázať začarovaný kruh, v ktorom sa takéto druhy rýchlych úsudkov môžu vytvárať, požiadali Rule a Bjornsdottirová ešte jednu skupinu účastníkov, aby vyhodnotili tváre a určili, ktoré z nich patria osobe venujúcej sa účtovníctvu. Účtovníctvo sa považuje za prácu, ktorá nie je charakteristická ani pre nižšiu ani pre vyššiu triedu, čo znamenalo, že hodnotitelia nebudú zakladať svoje rozhodnutia na žiadnych predpokladoch o práci ako takej . Ako výskumníci očakávali, tváre patriace bohatším ľuďom boli spájané s výrazne vyššou pravdepodobnosťou s touto profesiou. "Možno by to bol skreslený úsudok, ak by sme chceli niekoho posúdiť na základe negatívnych signálov vyžarujúcich z jeho tváre a dokázali posúdiť, aké sú ich emócie v priebehu života," popisuje Rule. Museli by sme byť veľmi nadanými umelcami, aby sme to dokázali zachytiť.
