oPeniazoch.sk, nymag.com Foto: thinkstock
Zamestnanci sú viac motivovaní, keď je firemná politika v oblasti miezd dostatočne transparentná.
Tradičná etiketa diktuje, že na pracovisku sa vyhýbame rozhovorom o svojich platoch, bez ohľadu na to, že práve táto téme neraz rezonuje v kanceláriách najčastejšie. Samozrejme, tabu proti šíreniu informácií o mzdách na pracovisku nie je ani tak o etikete ako o ochrane spoločnosti.
Pozrime sa ale na túto problematiku zo širšieho hľadiska. Keď sa platy udržiavajú v tajnosti, nemorálne pracovné praktiky ako je diskriminácia na základe pohlavia, môžu veselo prekvitať. Spomeňme si na súdny spor proti spoločnosti Google, v ktorom sa tvrdí, že "diskriminácia žien v spoločnosti Google je extrémna, podobne ako v celom odvetví." V súdnom spore spoločnosť odmietla sprístupniť údaje o histórii platov svojich zamestnancov.
Niektoré štáty prijali nové predpisy na riešenie tohto problému a naliehali na spoločnosti, aby zverejnili, koľko si zarábajú ich zamestnanci a ako sa určujú tieto mzdy. Napríklad zákony o transparentnosti v New Yorku špecifikujú, že "žiaden zamestnávateľ nesmie zakázať zamestnancovi, aby sa o svojej mzde rozprával s iným zamestnancom, alebo zamestnancami, alebo aby odhalil výšku svojej mzdy, ak to nie je stanovené inak." Mnohé organizácie sa vybrali podobným smerom, a prieskumy ukazujú, že transparentnosť platieb je pre nich rovnako výhodná. Viaceré štúdie zistili, že sprístupnenie údajov o mzdách verejnosti dokáže zlepšiť výkonnosť zamestnancov.
"Na individuálnej úrovni môže mať utajenie skutočne škodlivý vplyv na motiváciu zamestnancov, výkonnosť a udržanie úloh," uviedla Elena Gitterová, odborná asistentka na Fakulte priemyselných a pracovných vzťahov na Cornellskej univerzite. Spolu s Peterom Bambergerom z Tel Avivskej univerzity nedávno vypracovala štúdiu, ktorá našla spojitosť medzi spoluprácou zamestnancov a mzdovou transparentnosťou. Výskumníci zistili, že pracovníci dokážu požiadať o pomoc tých správnych ľudí, keď vedia, koľko kto zarába.
Gitterová a Bamberger zistili, že keď mali účastníci experimentu k dispozícii informácie o mzde, všeobecne boli schopnejší posúdiť úroveň zručností každého spoluhráča a vybrať si najkvalifikovanejšie, keď potrebovali pomoc. Ale ak boli tieto informácie utajené, neboli výsledky tak dobré. "Naše zistenia ukazujú, že v kontexte systémov odmeňovania založených na výkonnosti môže utajovanie miezd spôsobiť kognitívne skraty medzi členmi novovytvorených virtuálnych pracovných skupín a aspoň v krátkodobom horizonte zabrániť presnému vnímaniu odborných znalostí tých druhých.“ Inými slovami, informácie o mzdách umožnili pracovníkom nájsť spôsob, ako dokážu zistiť, nakoľko sú ich kolegovia kvalifikovaní, čo zase uľahčilo výber, kto by bol pre nich ten najužitočnejší. Je to celkom logické. Pracovníci, ktorí sú platení viac, sú tiež kvalifikovanejší. Mzda na jednej strane slúži ako miera odbornosti, ale na strane druhej je užitočná pre pracovníkov, aby vedeli, kto je považovaný za najväčšieho odborníka na pracovisku.
Nie je to ale jediný spôsob, ako transparentnosť platov môže zvýšiť výkonnosť. V inej štúdii Emiliano Huet-Vaughn, profesor ekonómie na Middlebury College, zistil, že ľudia budú pracovať tvrdšie a produktívnejšie, keď dokážu porovnať vlastné zárobky so zárobkami ostatných. Huet-Vaughn do svojej štúdie zaradil viac ako 2 000 subjektov. Niektorí účastníci dostali informáciu len o svojej vlastnej mzde, niektorí aj o tom, koľko zarobia ich kolegovia. Štúdia odhalila, že tí, ktorí vedeli aj o mzde kolegov, pracovali viac a počas druhého kola úloh zvýšili svoju výkonnosť. Štúdia tak podporila výsledky výskumu od Gitterovej a Bambergera, ktorí zistili, že utajovanie platov znížilo výkonnosť zamestnancov a dospeli k záveru, že zachovanie mlčanlivosti v tejto otázke si môže "vyberať daň v podobe schopnosti firmy dosiahnuť ešte lepšie výsledky".
Ak sa spoliehame na výsledky výskumov, potom si z nich môžem odniesť dve ponaučenia:
– mzdová transparentnosť spôsobuje, že zamestnanci pracujú viac,
– tajnostkárstvo v mzdovej politike vedie k poklesu výkonnosti.
Transparentnosť však nie je riešením všetkých problémov, existujú aj iné premenné, ktoré je potrebné zvážiť, pokiaľ ide o zisťovanie toho, čo je v najlepšom záujme pracovníkov.
Huet-Vaughn poukazuje na to, že keďže zamestnanci pracujú ťažšie ak vedia, koľko zarobia ich spolupracovníci, transparentnosť by mohla hypoteticky nahradiť doterajšie stimuly vo forme odmien, ako sú bonusy alebo zvyšovanie platov.
Samotná transparentnosť nevyrieši diskrimináciu v odmeňovaní. Gitterová poukazuje na skutočnosť, že reálny problém je v konečnom dôsledku viac o rovnosti. Koniec koncov, ak nie sú zamestnanci platení spravodlivo, transparentnosť len odhaľuje nespravodlivosť. A dokonca by to malo v konešnom dôsledku nepriaznivý vplyv na produktivitu. "Transparentnosť miezd môže zvýšiť pocit nespravodlivosti, čím ohrozuje produktivitu a kontrolu nákladov na pracovnú silu," vysvetľuje. "Skutočnou otázkou preto nie je, či by odmena mala byť transparentná alebo nie, ale skôr, či je systém odmeňovania riadený, spravodlivý, dôsledný a dobre odkomunikovaný."
Gitterová sa tiež domnieva, že je potrebná určitá miera transparentnosti na presvedčenie zamestnancov, že firemný systém kompenzácie je naozaj spravodlivý. Vzhľadom na to, že "utajovanie miezd podporuje diskrimináciu, manažéri by mohli zvážiť prijatie aspoň čiastočnej politiky transparentnosti ohľadom miezd a to tak, že parametre kompenzácie budú transparentnejšie." Je to len jeden krok správnym smerom, ale kvôli napätiu na pracovisku dosť dôležité.
