oPeniazoch.sk, wirtschaftswoche;roklen Foto: SITA/AP
Experti z Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK) pre tento rok počítajú s rastom HDP o 1,8 %. Boom, v ktorom sa nemecká ekonomika nachádza, v sebe ale skrýva veľké riziko
Podnikateľská nálada je priamo skvelá, nezamestnanosť na najnižších úrovniach od zjednotenia Nemecka, mzdy rastú, pokladne v obchodoch sa plnia, stavebníctvo už len ťažko stíha uspokojovať dopyt a vývozcovia zaznamenávajú jeden rekord za druhým. V Nemecku vládne nálada blahobytu. Analytici bánk, spolkov a výskumných ústavov museli opäť revidovať svoje prognózy ohľadom ďalšieho vývoja. Lepšiu situáciu pre nadchádzajúce voľby do Spolkového snemu si súčasná kancelárka Angela Merkelová nemohla želať.
"Ak by sme mali tento rok toľko pracovných dní ako v roku 2016, ležal by rast dokonca tesne nad dvoma percentami," cituje Nemeckú priemyselnú a obchodnú komoru (DIHK) server Wirtschaftswoche. Pokiaľ bude táto expanzia pokračovať aj v roku 2018, a všetko nasvedčuje tomu, že bude, bude mať Nemecko na konte celkovo deväť rokov nepretržitého ekonomického rastu, čo je najdlhší vzostup od osemdesiatych rokov.
Nič ale nie je tak ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. V tomto prípade je to problém, že rast je produktom príliš expanzívnej politiky. Podľa odborníkov, vzhľadom k tak rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike, by Nemecko potrebovalo úrokovej sadzby medzi 3 a 4 %. V skutočnosti ich však ECB, vzhľadom na zadlžené krajiny na juhu Európy, drží na nule, resp. pod nulou. To sa podpisuje pod štruktúru výroby, nafukuje cenové bubliny na kapitálových trhoch, zvyšuje zadlžovanie domácností a vládne investície.
Centrálna banka, ktorá sa nechá vládami degradovať na agentúru pre záujmy ekonomického rastu, nepodporuje menovú a finančnú stabilitu, ale produkuje očakávania zrýchľovania rastu a špekulácie na rast. "Obchoduje s ilúziami rastu a bohatstva, ktoré v skutočnosti nie sú kryté a v budúcnosti sa tiež nedajú realizovať," píše Wirtschaftswoche s tým, že štúdia Banky pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji ukazuje, že dlhodobo príliš uvoľnená menová politika produkuje finančné cykly, ktoré vedú k ťažkým krízam. Výrazné rasty na akciových a trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami živia nerealistický pocity blahobytu, podporujú zadlžovanie a oslabujú vnímanie rizík na strane investorov i samotných centrálnych bánk.
Zvlášť náchylné je vzhľadom k silnej konjunktúre práve Nemecko. "Dlhodobo môže nemecké hospodárstvo bez problému s preťažením rásť len tempom nanajvýš 1,5 %," povedal serveru Stefan Kooths, hlavný ekonóm nemeckého Inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW). "Boom nám môže pripadať dobrý, ale napriek tomu zasieva semienko ďalšej krízy," upozorňuje. Nakoniec by sa Nemecko mohlo znovu stať tým, čím už raz bolo na začiatku tisícročia – "chorým mužom Európy," píše server.
"Pokiaľ bude ECB ďalej prikladať do ohňa súčasnému boomu lacné peniaze, hrozí Nemecku rovnaký osud ako Francúzsku," varuje Jörg Krämer, hlavný ekonóm Commerzbank. Na začiatku minulého storočia ECB znížila vzhľadom na zlý stav nemeckej ekonomiky úrokové sadzby eurozóny na 2 %. Pre rastúce juhoeurópske ekonomiky a Francúzsku to však bolo príliš nízko. Lacné peniaze z Frankfurtu vo Francúzsku spôsobili boom spotrebiteľských výdavkov a nehnuteľností, francúzska ekonomika rástla rýchlejšie ako nemecká, zároveň sa však vymkli kontrole mzdy. Medzi rokmi 2000 a 2005 vyskočili vo Francúzsku mzdové náklady o 10 %, podobne ako je tomu v Nemecku od roku 2009. Keď francúzska bublina následkom finančnej krízy praskla, ekonomika sa zrútila. Kvôli deformáciám štruktúry produkcie a rastúcim zásahom vlády do ekonomiky sa dodnes ešte z toho úplne nezotavila.
