oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Úspech je často prvým krokom ku katastrofe. Samotná myšlienka rastu môže byť nepriateľom skutočného pokroku. Možno aj vy poznáte vo svojom okolí človeka, ktorý, napriek tomu, že má za sebou pracovné úspechy, užíva si život, má šťastný vzťah a veľa priateľov, ale nedokáže sa posunúť ďalej. Čo ak už neexistuje žiadna "ďalšia úroveň?"
Ide o známy koncept zo športu, ktorý vytvoril Pat Riley. Slávny tréner, ktorý doviedol šesť tímov k majstrovskému titulu v rámci NBA vysvetľuje, prečo tímy, ktoré vyhrajú majstrovstvá, sú neraz nakoniec zosadené nie inými, lepšími družstvami, ale vlastnými silami. Stane sa to vtedy, ak sa hráči príliš sústredia na seba.
Hráči, podobne ako väčšina ľudí, chcú mať stále viac. Spočiatku stačí víťazstvo na šampionáte. Ale v momente, keď už majú šampionát vo vrecku, už nikdy nebudú mať dosť. Chcú mať viac, ale už nielen na poli športových výsledkov, ale aj iných vecí. Viac peňazí, viac televíznych reklám, viac podpory a uznania, viac mediálneho záujmu atď. V dôsledku toho už niet niekdajšej súdržnej skupiny ťažko trénujúcich športovcov. Družstvo sa začína štiepiť. Zapája sa čoraz viac ego jednotlivca.
Kocky sú hodené. Nastupujú psychologické zmeny ducha tímu, hoci kedysi v rámci skupiny fungovala dokonalá chémia tiel aj myslí. Dnes je to už len toxický, atomizovaný chaos. Hráči cítia, že si už môžu dovoliť ignorovať malé, nepodstatné úlohy, presne tie im ale v skutočnosti pomohli vyhrať majstrovstvá. Výsledkom je, že aj ten najtalentovanejší tím končí, ako skupina zlyhal.
Čím viac neznamená tým lepšie
Akademici sa začali pýtať sami seba, čo dokáže u ľudí vyvolať pocit šťastia? Oslovili veľkú skupinu ľudí a dal im do ruky pager (určite si pamätáte toto populárne textové zariadenie z 80. a 90. rokov). Kedykoľvek pager zapípal, človek mal zastaviť a zapísať dve veci:
1) Na stupnici od 1-10 ohodnotiť, ako sa cíti v danej chvíli
2) Čo sa práve udialo v jeho živote a čo vyvolalo tieto pocity
V rámci pokusu sa podarilo vyzbierať odpovede od ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. To, čo vedci zistili, bolo prekvapujúce a vlastne neuveriteľne nudné. Skoro každý napísal '7,' po celý čas. Som v obchode s potravinami, kupujem mlieko. Sedem. Sprevádzam svojho syna na baseball. Sedem. Hovorím so svojim šéfom, dohadujeme veľký obchod pre klienta. Sedem.
Dokonca aj pri katastrofálnych situáciách. Mojej mame diagnostikovali rakovinu, nezaplatil som splátku hypotéky na dom, syn prišiel o ruku pri nehode na bowlingu. V takýchto prípadoch sa úroveň šťastia na krátky čas prepadla do rozpätia medzi známkami 2-5, po určitom čase sa opäť na stupnici objavila sedmička.
Nebolo to inak ani pri extrémne pozitívnych udalostiach. Výhra v lotérii, dovolenka snov, svadba. Hodnotenia od ľudí na krátky čas vystrelili, neskôr sa celkom predvídateľne, usadili späť na známku sedem.
Psychológovia sa zhodli, nikto nie je úplne šťastný nekonečne dlho. A podobne, nikto nie je frustrovaný donekonečna. Zdá sa, že ľudia, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, žijú v neustálom stave mierneho, ale nie absolútneho šťastia. Inak povedané, veci sú skoro vždy v poriadku, ale stále to dokáže byť aj lepšie.
Táto „sedmičková“ konštanta, ktorá nás viac či menej všetkých vždy vracia do hry, je vlastne taký malý trik. Trik v tom, že náš mozog nám hovorí: "vieš, keby si mal o trochu viac, tak by si sa konečne mohol dostať na desať a tam aj zostať." Väčšina z nás žije takýmto spôsobom. Neustále naháňa svoju predstavu, ako sa dopracovať k číslu 10.
Myslíme si, že budeme šťastnejší, ak získame novú prácu, preto sa ženieme za novým zamestnaním. Ale o niekoľko mesiacov neskôr, už máme pocit, že by to bolo lepšie, ak by sme mali nový domov. Začína honba za novým cieľom. Potom o niekoľko mesiacov neskôr, z ničoho nič myšlienka, aké by bolo úžasné ísť na vysnívanú dovolenku. A keď sme už na úžasnej pláži, objaví sa otázka. Čo by som ešte tak potreboval? Prekliatu Piña coladu! Dôraz je aktuálne na tom, že jediný nápoj by nás dokázal posunúť do desiatky. Ale viete ako to skončí. Namiesto „desiny“ budete časom späť na sedmičke.
Niektorí psychológovia nazývajú túto konštantu "hedonickou adaptáciou", pretože ľudia, ktorí sa neustále usilujú o "lepší život", vynaložia veľa úsilia, len aby mohli skončiť na rovnakej pozícii. To znamená, že musíme byť živote motivovaní niečím, čo je viac, než naše vlastné šťastie. V opačnom prípade uveríme nejakej vízii vlastnej slávy. Vyfabulujeme si niečo, čo nám chýba k perfektnej 10, no po celý čas budeme vlastne prešľapovať na rovnakom mieste. Nakoniec sa môžeme prepadnúť ešte nižšie.
Potrebujeme sa zlepšovať, o tom niet pochýb. Záleží však na motivácii pre zlepšenie. Ak sa človek snaží o zlepšenie bez akéhokoľvek väčšieho dôvodu, môže to viesť k posadnutosti, k ľahkej a dobročinnej forme narcizmu kde sa snažíme zaujať trvalú pozornosť, pričom dôraz kladieme na seba. Paradoxne sa tým pravdepodobne náš život ešte zhorší.
Nástroje na sebazdokonaľovanie by mali byť použité ako obväzy, mali by sa použiť, ak je niekto zranený alebo mu je vážne zle. Použijú sa ale s cieľom, že sa nakoniec raz aj tak odstránia. Veľa ľudí vníma život z hľadiska lineárneho rastu a neustáleho zlepšovania. To asi platí len kým ste mladí. V dospelosti, ak sa u vás vyvinuli odborné znalosti v určitých oblastiach, pretože ste už investovali toľko času a duševnej energie do svojich schopností a majetku, život už nie je len otázkou zlepšenia, ale otázkou priorít a kompromisu.
Vráťme sa k hráčom NBA, ktorí vyhrali šampionát. Len včera vyhrali svoje prvé majstrovstvá, dnes už sú tvárami reklám, dostali väčšiu skrinku, úplne nový dom. Čo si však neuvedomili je, že svoj čas a energiu teraz musia venovať všetkému možnému. Už sa nedokážu sústrediť výhradne na basketbal. A ako tím, tým utrpeli.
Dávajte si pozor na ceste k zlepšeniu v záujme zlepšenia. Hlavne ak je to len túžba mať viac a nie je za tým žiaden iný dôvod. Dávajte si pozor pri vytváraní svojich nových snov a cieľov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na úspech aj šťastie, ktoré ste už dosiahli. Dávajte si pozor, čo si želáte, pretože by ste to mohli nakoniec dostať. Život je hra kompromisov. Musíte si vedieť vybrať, čo si v skutočnosti najviac ceníte. V prípade ak nebudete opatrne pristupovať k svojim hodnotám, ak to bude len dočasný výlet k vysnívanej osobnej psychologickej hranici 10, potom je šanca, že všetko úplne pokazíte.
