oPeniazoch.sk, scroll.in Foto: thinkstock
Korupcia je dlhotrvajúci problém nielen na Slovensku. Aj Keď rôzne vlády a rôzne režimy si vyberajú rôzne zbrane, aby ju zlikvidovali, väčšinou sa nepodarilo. Na začiatok možno stačí citát, ktorý pochádza tri storočia pred kresťanstvom. "Rovnako ako je nemožné vedieť, kedy sa ryba plávajúca vo vode napije, je nemožné zistiť aj to, kedy si vládni úradníci vezmú úplatky."
Na riešenie tohto problému by stačila jednoduchá myšlienka. Ide o konkrétny druh korupcie, ktorý by sme mohli nazvať "úplatky za obťažovanie." Je to vlastne branie úplatku za niečo, na čo máme právny nárok. Povedzme, že ste si správne podali daňové priznanie a štát vám má vrátiť nejaké peniaze. Než by úradník vašu žiadosť vybavil, vypýta si nejaký úplatok. Alebo iný príklad. Doveziete do krajiny nejaký tovar, vybavíte si všetky potrebné papierovačky a zaplatíte požadované dane. Napriek tomu narazíte na úradníka, bez ktorého pečiatky sa ďalej nepohnete. On si je toho vedomí a nepriamo váz vyzve, ako túto situáciu riešiť. Títo ľudia si bez mihnutia oka vypýtajú úplatok za niečo, čo prakticky musia urobiť, lebo je to ich pracovná náplň.
Samozrejme je potrebné dodať, že dávanie úplatku je rovnako trestné ako branie. V situáciách, kedy štátny úradník požiada o úplatok od osoby, ktorá má zo zákona nárok na určitú službu, je dôležité rozlišovať medzi páchateľom trestného činu a obeťou. Všimnite si, že podľa súčasného zákona, hneď ako niekto úplatok poskytne, sú pozície darcu a príjemcu úplne vyrovnané. Ide o trestný čin a ak to praskne, obaja budú mať problémy. Z toho dôvodu sa uzatvárajú tajné dohody, aby akt úplatkárstva skryli, nie je predsa v záujme ani jedného z nich, aby nejaké informácie vyšumeli.
Niet divu, že zatiaľ čo všetci dobre vieme o rozšírenom výskyte korupcie za zatvorenými dverami, a ľudia vám povedia, kde všade musíte zaplatiť úplatok, je to zriedkakedy odhalené a drvivá väčšina z úplatkárstva zostáva nepotrestaná. Pritom by stačila jednoduchá zmena zákona o predchádzaní korupcii. Vo všetkých prípadoch tohto druhu úplatkárstva, by sme vyhlásili akt dávania úplatku za legálny, zatiaľ čo čin prijatia úplatku za nezákonný. V prípade potreby, by sme mohli zdvojnásobiť trest za prijatie úplatku, a navyše ak by sa takýto čin preukázal, úplatok by sa musel úplatok tomu, kto ho dal. Teraz si vezmime klasickú situáciu. Úradníka sa snaží vziať úplatok, ale už vie, že sa v tejto veci nemôže spoliehať na spoluprácu od toho čo úplatok ponúka. Už sa to asi nezachová v tajnosti. Na rozdiel od súčasných právnych predpisov pre úplatkárstvo, by sa záujmy darcu a príjemcu diametrálne líšili. S vedomím, že k dôjde k odhaleniu bude príjemca oveľa váhavejší vziať si úplatok. Ak by mal darca možnosť beztrestne upozorniť na úplatkárstvo dokonca s tým, že mu ponúknutú sumu vrátia, výskyt korupcie by prudko poklesol.
Väčšina vládnych návrhov boja proti korupcii počíta s vytvorením špeciálnej byrokracie na odkrytie a potrestanie tohto nechceného javu. Treba však povedať, že s každou ďalšou vrstvou byrokracie by existovala tendencia pre novú vrstvu korupcie. Zásadná otázka zostáva. Kto by strážil policajta?
Spomínané riešenie nepokrýva celú problematiku korupcie, iba jej malú formu, úplatkov za obťažovanie. Rozbehla sa veľká diskusia na túto tému, kde niektoré hlasy mylne interpretovali názor, že ide o tolerovanie korupcie a legalizovanie úplatkárstva. Dvaja poslanci, členovia Komunistickej strany Indie, zašli tak ďaleko, že napísali listy predsedovi vlády a ministrovi financií so žiadosťou, aby sa prijali opatrenia proti takýmto nemorálnym myšlienkam. Naopak niektorí jedinci, vrátane niektorých prominentných priemyselníkov, sa postavili na podporu takéhoto druhu novely zákona. Narayana Murthy, zakladateľ spoločnosti Infosys a jedného z hlavných postáv rozmachu Indie v oblasti informačných technológií, verejne vyhlásil, že si zaslúži vážnu pozornosť a sám sa tak dostal do stredobodu kritiky. Vedel som, že prinajmenšom v najbližších dvoch alebo troch rokoch, môj nápad nikto neoživí, žiaden politik by sa ním otvorene spájať nechcel.
Napriek tomu je tu priestor, tak v rozvojových krajinách, ako aj vo vyspelých priemyselných, kde sa môžu odborníci, intelektuáli aj novinári vyjadrovať k problematike korupcie. Jedine nové nápady, ktoré môžu byť nepopulárne a možno by ani neboli v súlade s postojom vlády, dokážu byť potenciálne užitočné v dlhodobom horizonte. Ak sa podarí vytvárať krátkodobé turbulencie, otvára sa verejná diskusia, ktorá neraz vedie pozitívnejšiemu rozvoju. Vedzte, že úplatky za obťažovanie sú len vrcholom ľadovca. Kontrola politikov a verejných funkcionárov prostredníctvom ich majetkového priznania je totiž nedostatočná.
