oPeniazoch.sk, project-syndicate, patria Foto:SITA
Štáty namiesto toho aby podporovali zelenú energiu, lejú peniaze do energetického priemyslu založenom na fosílnych palivách, Zaujíma tu vôbec niekoho životné prostredie?
Počasie sa zmenilo, v ostatnom čase je akosi viac extrémov. Padajú teplotné rekordy, na vodných tokoch sa objavuje storočná voda, netradične dlhé obdobia sucha pretínajú prívalové dažde, ktoré vyvolávajú povodne, ani v apríli nie je nezvyčajné sneženie… Zelené energetické projekty sú viditeľne na ústupe. Americký bridlicový plyn priniesol nový boom pre fosílne palivá. Čo je ale silnejšie, biznis, alebo ochrana životného prostredia?
Ekonóm Kevin Watkins je presvedčený, že víťazstvo v tomto zápase patrí podnikaniu. Kvôli kríze je potrebné vytvárať pracovné miesta, je potrebné investovať, ekonomika sa musí obracať. Nie je preto prekvapujúce, že štáty neznižujú, ale naopak, zvyšujú podporu fosílnych palív. V roku 2011 podporovali všetky štáty globálne priemysel založený na fosílnych palivách sumou 523 miliónov dolárov. Počnúc nemeckými uhoľnými elektrárňami, cez britský ropný prieskum až po americký bridlicový plyn. Dnes na každý jeden dolár, ktorý ide na podporu zelenej energie, pripadá celosvetovo šesť dolárov podporujúcich fosílne palivá, niet preto divu, že napríklad vo Veľkej Británii klesli investície do zelenej energie v minulom roku na štvorročné minimá.
Lepší biznis vytvára viac pracovných miest a vyšší HDP, preto je logické, že štáty zmietajúce sa v kríze volia túto cestu. Medzitým sa trh s kvótami oxidu uhličitého zrútila kvôli významnej prevahe ponuky a je prakticky nepoužiteľný. Miera emisií znečisťujúcich látok nás vedie k záveru, kvóty vymerané pre celú planétu na 21. storočie vydržia do roku 2030. Rôzne predkrízové vyhlásenia a sľuby, že do roku 2020 alebo 2050 sa podarí znížiť emisie výfukových plynov o toľko a o toľko už dnes nikto neberie vážne.
Kevin Watkins, je presvedčený, že nadchádzajúce summity vo Varšava a v Paríži by mali priniesť nové dohody medzi krajinami G – 20. V prvom kroku by sa mala ukončiť podpora fosílnych palív, v druhom sa zvýšiť pozornosť na zelenú energiu a postupne tieto programy rozširovať. Ochrana životného prostredia, čo je dlhodobé úsilie, sa musí dostať pred krátkodobé ekonomické záujmy. Vytýčené ciele sa dajú jedine takto dosiahnuť. Či sa to naozaj podarí, či politici budú ochotní čeliť miliardovému priemyslu, je samozrejme veľmi diskutabilné. Zdá sa, že teraz to tak nie je.
Nová nemecká vláda, ktorú budú naši susedia mať zrejme do Vianoc, už teraz jasne deklaruje, že zatočí s príliš dotovanú čistou energiou a zbaví krajinu druhej najdrahšie elektriny v Európe. Kľúčom k obmedzeniu podpory energetických zdrojov, ktorej náklady zvyšujú účty Nemcov za elektrinu, má podľa dohody CDU / CSU a SPD byť predovšetkým obmedzenie rozvoja veterných elektrární. Obe strany veľkej vládnej koalície, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou základom pre tretí kabinet na čele s Angelou Merkelovou, sa cez víkend zhodli na výraznom obmedzení podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov. Cena elektriny s dodávkou v budúcom roku vzrastie o 0,5 percenta na 38,1 EUR / MWh.
Dohoda počíta predovšetkým s obmedzením plánov na rozvoj veternej energie. Kým doterajší vládny plán predpokladal, že kapacita veterných elektrární prevádzkovaných na mori do roku 2020 stúpne na 10 tisíc megawattov, vyjednávači CDU / CSU a SPD sa zhodli na revíziu tohto cieľa na 6,5 tisíca megawattov. Ešte výraznejší zostupnej revízie doznal cieľ do roku 2030, ktorý bol znížený z doterajších 25 GW na 15 GW.
Vyjednávači CDU / CSU a SPD sa cez víkend dohodli aj na potrebe obmedziť rozvoj produkcie energie z biomasy, zatiaľ čo podporu pre solárne elektrárne plánujú ponechať bezo zmeny. Úradujúci minister životného prostredia Peter Altmaier (CDU) v súvislosti s dohodou hovorí o doteraz najväčšej zmene zákona o energii z obnoviteľných zdrojov od jeho schválenia. Sporným bodom zatiaľ zostáva cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej produkcii elektriny. CDU / CSU kancelárky Angely Merkelovej chce, aby tento podiel do roku 2030 vzrástol zo súčasných 25 percent na 50 až 55 percent, zatiaľ čo SPD presadzuje nárast na 75 percent.
Merkelová už pred dvoma rokmi rozhodla, že Nemecko postupne prestane využívať jadrovú energiu. Inšpirovala ju k tomu predovšetkým havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime. Nemecko sa potom prihlásilo k oveľa väčšiemu využitiu energie z obnoviteľných zdrojov.
"Nemecko si nemôže dovoliť príliš váhať s prechodom na obnoviteľné zdroje energie a musí mať na pamäti, že väčšia časť nákladov na tento proces budú musieť znášať aj veľké priemyselné podniky,“ hovorila Merkelová ešte tento rok v marci. Pred septembrovými voľbami a po tlaku energetickej lobby ale už Merkelová v lete pripúšťala možnú revíziu zákona a podpore čistej energie po voľbách.
Nemci teraz platia náklady na podporu obnoviteľnej energie prostredníctvom ekologických poplatkov zahrnutých do cien elektriny. V tomto roku by celková výška týchto poplatkov mala dosiahnuť 20,3 miliardy eur, v roku 2014 by potom mala stúpnuť na zhruba 23,5 miliardy eur. Väčšia ústretovosť k potrebám energetik ukázala žena považovaná za najvplyvnejšiu na celom svete aj pred necelým mesiacom. "Potrebujeme určité odloženie aukcií emisných kvót CO2, aby sa ich cena vrátila na rozumné úrovne," uviedla Angela Merkelová v polovici októbra. Necelý mesiac na to dali členské krajiny zelenú príprave legislatívy pre obmedzenie problému previsu ponuky emisných povoleniek.
