Že na veľkosti záleží , sa v týchto dňoch môžu presvedčiť obyvatelia Cypru, ale majitelia offshorových účtov v cyperských bankách, ktorý si pomýlili daňovú jurisdikciu s finančným centrom, ktorým Cyprus už nikdy nebude. Už pri spôsobe bankrotu, ktorý naordinovalo Nemecko, no najmä Francúzsko Grécku, bolo jasné, že grécke a cyperské banky budú mať vážne problémy.
Grécko bolo nutné zachrániť, pretože boli vážne ohrozené banky z Francúzka a Nemecka, ktorých risk manažéri sa pri alokácii trošku pozabudli, pričom tak ako sa proces riešenia naťahoval, podarilo sa expozíciu vybraných bánk znížiť, prípadne zo ziskov vytvoriť dostatočné kapitálové vankúše .
A tak grécky trójsky kôň, ktorý spôsobil problémy už kade komu, si teraz našiel aj cyperských bankárov ako aj ich zahraničných klientov.
EÚ tak bude tvrdiť, že nie je dôvod zachraňovať umelo nafúknuté banky na Cypre. Ideálne by bolo nechať cyperské banky zbankrotovať, prípadne rozdeliť na zlé a dobré, vyplatili by sa klienti s vkladmi do 100 000 eur z garančného fondu, a veľké účty nad 100 000 eur by mali stratiť podľa likvidačného zostatku banky. A takmer s istotou by to nebolo ani 50% z vkladu.
Finanční manažéri firiem, ktoré mali účty napríklad v Laika bank, ktorá stratila za rok tretinu vkladov, by mali radšej opustiť Moskvu a kúpiť si jednosmernú letenku do Thajska, Belize či Argentíny.
Na záver by som rád pripomenul, že Cyprus nie je jediná krajina, ktorá nie je schopná vo vlastnej réžii zachrániť svoj bankový systém. Toľko kritizované USA majú v porovnaní so Švajčiarskom alebo Veľkou Britániou svoje banky pod kontrolou. Fanúšikovia švajčiarskeho franku by si mali ešte raz prejsť svoje analýzy, pretože investori do britskej libry toto riziko už nejaký ten mesiac do ceny započítavajú.
