oPeniazoch.sk, SITA
Verejní obstarávatelia by si mali dávať pozor pri zadávaní zákaziek prostredníctvom subjektov, ktoré tvrdia, že konajú alebo nakupujú v mene iných verejných obstarávateľov. Úrad pre verejné obstarávanie na to upozornil po tom, čo vo Vestníku verejného obstarávania boli zverejnené oznámenia o vyhlásení tendrov pre iných verejných obstarávateľov.
Verejní obstarávatelia by mali byť obozretní pri zadávaní zákaziek prostredníctvom subjektov, ktoré sa identifikujú ako verejný obstarávateľ a uvádzajú, že konajú, resp. nakupujú v mene iných verejných obstarávateľov. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na to upozornil v reakcii na to, že vo Vestníku verejného obstarávania boli v poslednom období zverejnené oznámenia rôznych subjektov o vyhlásení tendrov pre iných verejných obstarávateľov.
„Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje verejným obstarávateľom nadobúdať tovary, práce alebo služby iba prostredníctvom alebo od centrálnej obstarávateľskej organizácie,“ uviedol v stanovisku ÚVO. „Len za predpokladu, ak centrálna obstarávacia organizácia, ktorá má postavenie verejného obstarávateľa, postupovala pri centrálnom verejnom obstarávaní v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, potom aj verejný obstarávateľ, v ktorého prospech alebo na ktorého účet sa verejné obstaranie vykonalo, uzavrie zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,“ dodal úrad.
Rámcová dohoda je podľa úradu použiteľná len medzi verejnými obstarávateľmi a uchádzačmi, ktorí sú od začiatku zmluvnými stranami rámcovej dohody. „Ak rámcovú dohodu majú využívať viacerí verejní obstarávatelia, musia byť jednoznačne uvedení v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,“ tvrdí ÚVO. Rámcové dohody totiž tvoria uzavretý systém, do ktorého dodatočne nemôže vstúpiť nikto ani na strane kupujúceho, ani na strane dodávateľov.
„Ako je uvedené aj v predmetnom upozornení, je potrebné vychádzať zo subjektu, či napĺňa znaky verejného obstarávateľa a obstarávateľa v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní,“ spresnil pre agentúru SITA tlačový tajomník ÚVO Ján Mažgút.
Podľa Úradu pre verejné obstarávanie subjekty, ktoré sprostredkovávajú verejné obstarávanie, sú právnické osoby, kde verejný obstarávateľ vykonáva priamu alebo nepriamu výlučnú kontrolu. Zákon o verejnom obstarávaní pre tento prípad uvádza, že verejnými obstarávateľmi sú Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, obce a vyššie územné celky. Patria k ním aj právnické osoby založené alebo zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter a sú úplne alebo z väčšej časti financované a kontrolované verejným obstarávateľom. Verejným obstarávateľom môžu byť aj združenia právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov.
Ako agentúra SITA informovala, obec Horné Plachtince v okrese Veľký Krtíš a bratislavská firma TenderOnline a.s., ktorá pôsobí v oblasti verejného obstarávania od roku 2010, vlani v auguste založili firmu Regionálna Obstarávateľská Agentúra s.r.o. (ROA) so sídlom v uvedenej obci. „Primárnym dôvodom vzniku ROA sú dobré spoločné skúsenosti zmluvných strán a ambícia obce zlepšovať svoje hospodárenie,“ informoval agentúru SITA konateľ firmy Ján Feranc. Podmienkou toho, aby mohla podnikať v tejto oblasti, je spoločenská zmluva, kde má podľa neho verejný obstarávateľ, teda obec, rozhodujúci vplyv. „ROA oslovuje obce, orgány verejnej správy, inštitúcie a subjekty, ktoré sú verejnými obstarávateľmi v zmysle zákona, a ponúka im svoje služby. Vznikajú tzv. pripájacie zmluvy na jeden vybratý predmet zákazky. Verejný obstarávateľ môže mať aj viacero zmluvných partnerov na centrálne obstarávanie,“ dodal Feranc.
ROA ako centrálna obstarávacia organizácia mesiac po svojom vzniku vyhlásila tri užšie súťaže na poskytovanie služieb pre iných verejných obstarávateľov v oblasti informovanosti a publicity, odborného poradenstva pre verejné inštitúcie, resp. verejných obstarávateľov a poradenstva pre manažérske systémy a verejné obstarávanie. V oznámení neuviedla, pre koho obstaráva ani predpokladanú cenu a rozsah služieb. Zákazky na štyri roky by mali byť financované zo zdrojov Európskej únie. Firma doposiaľ neoznámila, či a koho už vybrala. „K menovanej spoločnosti úrad nevydával, ani toho času neeviduje žiadosť o vydanie metodického usmernenia,“ potvrdil Mažgút.
Vlani v decembri ROA uzavrela celkom dvanásť zmlúv o spolupráci s ministerstvami vnútra a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj so Slovenskou technickou univerzitou, Slovenskou akadémiou vied, Tlačovou agentúrou SR, Fondom národného majetku SR a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch. Podľa zmlúv podpísaných zväčša na dobu neurčitú bude firma pre spomínané štátne inštitúcie bezodplatne obstarávať služby na informovanosť a publicitu i odborné poradenstvo. Má uzatvárať rámcové dohody s vybranými uchádzačmi a verejní obstarávatelia zas budú s nimi podpisovať vykonávacie zmluvy. Odmenu pre ROA majú platiť dodávatelia, a nie štátne inštitúcie.
Aliancia Fair-play tvrdí, že vytváranie obchodných spoločností, kde vlastníkmi sú obce, mestá spolu so súkromníkmi, je takmer vždy rizikové a pričasto vedie k nevýhodným riešeniam pre verejné financie či k rozhodovaniu v konflikte záujmov. „Zákony sú, žiaľ, slabo pripravené na ľudí zneužívajúcich funkcie tým, že tunelujú verejné zdroje nevýhodnými či zbytočnými nákupmi,“ uviedol pre agentúru SITA Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Rozhadzovanie štátnych peňazí sa tak podľa neho často deje v plnom súlade so zákonom. Mimovládna organizácia považuje za nevhodné, keď sa organizujú verejné obstarávania, pri ktorých súťažiaci nemajú dostatočne presný údaj o skutočnej hodnote zákazky. „Také obstarávanie nemusí pritiahnuť dostatočný počet kvalitných súťažiacich, čo môže znamenať nevýhodnejšiu cenu alebo nižšiu kvalitu. Pre verejnú kontrolu je zasa podstatné vedieť, pre koho sa obstaráva,“ dodal Kunder.
