Kabinet rozhodol o zvýšení nadčasov pre zdravotníkov

Po novom by tak už nadčasy nemali byť dohodnuté kolektívnou zmluvou, ale priamo v zákone.

Správa „VLÁDA: Kabinet rozhodol o zvýšení nadčasov pre zdravotníkov“ bola rozšírená o druhý odsek.

BRATISLAVA 22. augusta (SITA) – Zamestnávateľ bude môcť nariadiť prácu nadčas zdravotníckym pracovníkom do 250 hodín ročne. Dohodli sa na tom členovia kabinetu na výjazdovom rokovaní vlády v stredu. Ide o jedinú zmenu v návrhu Zákonníka práce od rokovania tripartity, ktorá sa konala v pondelok.

Výška 250 nadčasových hodín bola dohodnutá v minulosti v kolektívnej zmluve. Novela Zákonníka práce však obsahuje článok, ktorý nedovoľuje v kolektívnych zmluvách dospieť nad rámec tohto zákona. Bol tak záujem, aby priamo zákon riešil špecifikáciu podmienok, ktoré súvisia s prácou v zdravotníctve. Minister práce prízvukuje, že výnimka sa bude týkať len zamestnancov v zdravotníctve, pričom je presvedčený, že tento návrh budú akceptovať. „Pani ministerka zdravotníctva rokovala aj s predsedom odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pánom Szalayom, ktorý v maximálnej miere podporil takúto výnimku. Má to teda aj podporu dôležitého sociálneho partnera, ktorým sú v tomto prípade odbory,“ povedal minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tento krok uvítala. „Sme radi, že ministerstvo, práce, sociálnych vecí a rodiny zohľadnilo vo svojom návrhu špecifickosť nášho rezortu, pretože v prípade zdravotníctva, naozaj, pokiaľ by sme nechali pôvodné znenie, by bolo veľmi ťažké postaviť služby v nemocniciach po celý rok,“ uviedla.

Práca nadčas pre ostatných zamestnancov zostáva aj naďalej na 150 hodinách ročne, výnimkou tak bude jedine zdravotnícky personál. Pôvodne chceli odborári skresať prácu nadčas na sto hodín, čo sa im však nepodarilo. Ako kompenzáciu následne požadovali zvýšenie mzdy za nadčasovú prácu o 5 %, ani tento návrh však neprešiel. Zmeny v zákonníku práce by sa podľa návrhu ministerstva mali dotknúť aj dohodárov. Na návrh rezortu práce sa budú na nich vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. Ministerstvo pôvodne chcelo dohodárom priznať aj dovolenky, tento bod však nakoniec z návrhu vypustilo.

Od začiatku budúceho roka, by sa mal po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Návrh z dielne ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty ako stanovuje Zákonník práce.

Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dav roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Pôvodne chcel rezort práce, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania, nakoniec od tejto požiadavky upustil.

Ďalším z návrhov rezortu práce bolo aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Konkrétne by malo ísť o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce kde sa opakujú určené činnosti. Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.

Navrhovaná novela zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom maž právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22 do 6- tej hodiny ráno, nie ako tomu je v súčasnosti od 22 do 5-tej hodiny rannej.

Novela Zákonníka práce, by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013. Rozhodovať o jeho konečnej podobe bude ešte parlament.

Agentúra SITA poskytne k správe zvukový záznam.

Súvisiace články

Aktuálne správy