Zvyšovanie cien pohonných látok má dopad na všetky sociálne skupiny vzhľadom na to, že sa premietajú do cien mnohých tovarov a služieb. Tento článok pojednáva jednak o problematike cien pohonných látok, zároveň si všíma sadzby spotrebných daní u nás a v zahraničí.
Prv, než začneme hovoriť o spotrebných daniach, povedzme si, že základom dane je v krajinách s výnimkou SR vždy 1 000 litrov minerálneho oleja pri teplote 15 stupňov Celzia. Pojem „minerálne oleje“ sa v zahraničí bežne používa namiesto u nás zaužívaného a ťažkopádneho „uhľovodíkové palivá a mazivá.“ Na dôvažok je zaujímavá aj skutočnosť, že samotné mazivá sa vôbec nezdaňujú, aj keď v názve sú uvedené.
Pri vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza u výrobcu uvedením minerálneho oleja do obehu, sa tento nielen váži, ale sa zisťuje aj jeho hustota a teplota. Daň sa potom prepočíta presne na 1 000 litrov pri teplote 15 stupňov, čím sa eliminuje vplyv tepelnej rozťažnosti. U nás je základom spotrebnej dane 1 tona, čo pochopiteľne pri posudzovaní vedie k mnohým nepresnostiam.
Ak chceme porovnávať ceny pohonných látok a výšku spotrebnej dane v jednotlivých krajinách, musíme si uvedomiť že „naša 1 tona“ predstavuje asi 1 300 litrov, čo znamená, že sadzba 15 400 Sk/t platná u nás sa zmení na 11 846 Sk/ 1 000 l. V nasledujúcej tabuľke je prehľadné porovnanie sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov a DPH a percentuálny podiel oboch daní na predajnej cene. (Ceny benzínu sú zo štatistických tabuliek ako priemerné ceny za rok 2000.)
|
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami uvedenými v tabuľke najnižšie daňové zaťaženie spotrebnou daňou pri bezolovnatom benzíne. Podstatná je skutočnosť, že výška sadzby spotrebnej dane nedosahuje úroveň minimálnej sadzby tejto dane, ktoré je podľa príslušnej smernice rady EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní na minerálne oleje pri bezolovnatom benzíne 287 EURO/1 000 l. Je to sadzba, ktorú bude musieť Slovensko rovnako, ako ktorákoľvek asociovaná krajina dosiahnuť najneskôr ku dňu vstupu do Európskej Únie.
Pre bežného občana to znamená opätovné zvyšovanie sadzby tejto dane, čo sa premietne do konečnej ceny benzínu. Aj napriek tomu však treba porovnanie v tejto tabuľke brať s rezervou, pretože omnoho objektívnejšie je porovnanie ceny pohonných hmôt s výškou priemernej mzdy v tej ktorej krajine. (Napríklad Slovák si za svoju priemernú čistú mzdu kúpi iba polovičný objem benzínu, ako napríklad Švéd alebo Holanďan.)
Pozrime sa teraz na motorovú naftu a na podobné porovnanie sadzieb spotrebnej dane a na celkový vplyv tejto dane s DPH na jej predajnú cenu.
|
