oPeniazoch.sk, TASR
Londýn 26. februára (TASR) – Eurozóna sa zmieta v kríze, preto sa pozornosť trhov doteraz sústreďovala najmä na dlhy Grécka a ďalších krajín v Európe. Vlády na starom kontinente v reakcii na krízu zaviedli prísne úsporné opatrenia a rast ich ekonomík sa spomalil. To ale vyvoláva obavy, že pri slabom výkone hospodárstva, či dokonca v prípade jeho poklesu, začne stúpať zadlženie firiem a domácností.
Nárast tzv. zlých úverov, ktoré firmy, či spotrebitelia pre zhoršenie situácie v ekonomike nebudú vládať splácať, môže upriamiť pozornosť na schopnosť či neschopnosť bánk absorbovať straty a vyhnúť sa štátnej pomoci.
A toto nie je problém, ktorý sa týka len tzv. okrajových štátov eurozóny. Aj dlhy súkromného sektora v Dánsku, Švédsku a Holandsku vysoko prekračujú hranicu 160 % hrubého domáceho produktu (HDP).
V prípade Holandska sú hlavným "páchateľom" úvery domácností, ktoré od roku 2000 stúpli o viac ako 7 %, keďže spotrebitelia pred globálnou finančnou krízou vo veľkom využívali výhodné hypotekárne úvery.
"Z môjho pohľadu je výška hypotekárnych úverov najväčšou hrozbou pre holandskú ekonomiku," uviedol guvernér centrálnej banky Klaas Knot.
Podľa údajov Európskej komisie výška dlhu firiem a domácností prekračuje hranicu 160 % HDP až v 15 z 27 štátov Európskej únie, z toho najviac zadlžené sú podniky a spotrebitelia v Írsku. Výška ich dlhu dohromady sa vyšplhala na 341 % HDP.
Dlhové problémy vyspelých európskych ekonomík sú tak oveľa horšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Banky síce zvyšujú svoje kapitálové rezervy, ale trhy majú o ne aj tak obavy. A pretože vlády sa vo väčšine prípadov snažia banky zachrániť, investori sa obávajú aj zo zhoršenia zadlženosti jednotlivých štátov.
