oPeniazoch.sk, SITA
Ministri financií v noci hľadali aj dodatočné opatrenia, aby sa podarilo naplniť pôvodné ciele zníženia gréckeho dlhu a nezvyšovania sumy pomoci. Slovensko ich podľa ministra financií Ivana Mikloša nepocíti.
Bruselské rokovania a schválenie druhého záchranného balíka Grécku boli pre Slovensko veľmi úspešné. Tvrdí to minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho totiž dodatočné opatrenia, aby sa podarilo zabezpečiť pôvodné podmienky pomoci, Slovensko nebudú stať v podstate nič. Podiel Slovenska na pomoci Grécku tak dosiahne 1,06 % zo sumy 109 mld. eur zníženej o podiel Medzinárodného menového fondu, ktorý bude známy po schválení radou fondu. „Verím, že závery tohto rokovania prispejú k upokojeniu situácie a ochrane našej spoločnej meny,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii po návrate z Bruselu Mikloš.
Ministri financií eurozóny totiž museli v nočných rokovaniach hľadať ďalšie opatrenia, ktoré by zabezpečili podmienky dohodnuté už minulý rok hlavami štátov a premiérmi. Teda, aby pomoc verejného sektora nepresiahla 130 mld. eur a aby grécky verejný dlh do roku 2020 klesol na 120 % hrubého domáceho produktu. Výsledkom je zvýšenie odpisov dlhu privátneho sektora na 53,5 % nominálu a zníženie výnosov z gréckych dlhopisov a tiež na strane verejného sektora vzdanie sa výnosov z gréckych dlhov v držbe centrálnych bánk a zníženie výnosov z prvej pomoci Grécku, ktorú krajine poskytovali štáty eurozóny na základe bilaterálnych pôžičiek.
„Na týchto opatreniach sa Slovensko de facto podieľať nemusí. Nezúčastňujeme sa na bilaterálnych pôžičkách a Národná banka Slovenska nemá v držbe grécke dlhopisy. Je to celkovo veľmi dobré riešenie, ale aj pre nás,“ povedal Mikloš. Podľa neho sa tak podarilo presadiť aj všetky podmienky, na ktorých trvalo Slovensko. Teda silnú účasť privátneho sektora, dohodu gréckych parlamentných strán na plnení programu, účasť Medzinárodného menového fondu, záväzky v oblasti privatizácie či výrazne posilnený monitoring.
Mikoš zároveň dodáva, že Slovensko to v tejto chvíli zatiaľ nič stáť nebude. „Nejdeme vyplácať žiadne peniaze. Bavíme sa o zárukách. Jedine ak by Grécko nesplácalo voči EFSF záväzky, tak by nastúpilo uplatnenie týchto záruk. Ochraňujeme našu spoločnú menu,“ povedal napriek tomu, že určité pochybnosti obsahuje aj samotná správa o udržateľnosti gréckeho dlhu vypracovaná Trojkou, teda Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. „Analýza udržateľnosti dlhu je síce dosť kritická, ale všetky tri inštitúcie a ich experti sa zhodli, že je dlh udržateľný,“ dodal Mikloš.
Minister pripúšťa aj politické riziká, ak sa však naplnia, pomoc sa zastaví. V Grécku sa totiž v apríli konajú parlamentné voľby a nikto nevie s istotou povedať, ako dopadnú. Eurozóna má zatiaľ záväzok plnenia programu od dvoch najväčších gréckych parlamentných strán. „Sila tých dvoch najsilnejších by mala byť dostatočná. Ak by tomu tak náhodou nebolo, tak treba vedieť, že každá tranža je podmienená plnením programu. Ak by akákoľvek nová vláda program nerešpektovala, program by sa zastavil,“ konštatoval minister.
Nový záchranný program otvára Aténam cestu k dohode so súkromnými veriteľmi, akými sú banky a poisťovne, ktorí súhlasili so znížením nominálnej hodnoty svojich pohľadávok o 53,5 %. Odpisy by mali grécky dlh znížiť o 100 mld. eur. K zmierneniu dlhových problémov Grécka má prispieť aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá si podľa vyhlásenia skupiny Eurogroup nebude nárokovať zisk z gréckych dlhopisov. ECB podľa agentúry Reuters nakúpila v posledných dvoch rokoch dlhopisy Atén za približne 38 mld. eur, ich súčasná hodnota predstavuje zhruba 50 mld. eur.
Grécko čerpá od minulého roku finančnú pomoc vo výške 110 miliárd eur. Táto suma však nie je postačujúca na záchranu krachujúcej gréckej ekonomiky. Krajiny eurozóny sa preto dohodli na poskytnutí druhého záchranného balíku v hodnote 130 miliárd eur. Grécku totiž už v marci hrozil bankrot. Dohoda o druhom finančnom balíku je spojená s prísnymi podmienkami pre Atény.
