oPeniazoch.sk, SITA
Ak chce Grécko druhý balík medzinárodnej pomoci, musí splniť tvrdé podmienky. Podľa ministra financií Ivana Mikloša by sa mali tiež znižovať platy v gréckom súkromnom sektore.
Grécko musí začať plniť podmienky medzinárodnej pomoci reálnymi činmi, teda schválením konsolidačných a reformných zákonov v parlamente. Sľuby a deklarácie už nestačia. Vyhlásil to pred štvrtkovým odchodom na rokovanie euroskupiny o druhom balíku pomoci Grécku minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho takýto názor pred štvrtkovým rokovaním okrem Slovenska vyjadrila väčšina krajín eurozóny.
A podmienky pre Grékov sú tvrdé. Minister Mikloš tvrdí, že jednou z tých najdôležitejších má byť politická dohoda v Grécku, ktorou by sa odobrilo znižovanie platov v gréckom súkromnom sektore o 15 %. Štát síce prikázať súkromníkom znižovať platy nemôže, podľa Mikloša však takáto politická dohoda môže dať zamestnávateľom do rúk silný argument. „Keďže je to v záujme aj zamestnávateľov, tak to nie je problém, ak je dosiahnutá politická dohoda,“ povedal Mikloš.
Dobrovoľné zníženie platov v gréckom súkromnom sektore je pritom podľa Mikloša jedinou cestou, ako zabezpečiť Grécku konkurencieschopnosť bez toho, aby muselo opustiť eurozónu a devalvovať vlastnú menu. „Platy aj v súkromnom sektore aj vo verejnom sektore od vstupu Grécka do eurozóny rástli neudržateľným spôsobom. Ak chce krajina zostať v eurozóne nemôže znížiť reálnu výšku platov devalváciou, jediná cesta ako ich prispôsobiť reálnej situácii a reálnej konkurencieschopnosti bez devalvácie je zníženie platov,“ povedal minister.
Gréci sa budú musieť zároveň podľa Mikloša zaručiť, že prijmú dodatočné konsolidačné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií v objeme do 1 % hrubého domáceho produktu. Pre Slovensko je tiež podľa ministra kľúčové, aby sa objem verejných zdrojov určených v druhom balíku pomoci pre Grécko už nenavyšoval z dohodnutých 130 mld. eur a tiež, aby konsolidačné a reformné opatrenia v krajine viedli k stabilizácii verejného dlhu. „Teda, aby klesol do roku 2020 na úroveň 120 % alebo len mierne nad 120 % hrubého domáceho produktu,“ dodal Mikloš.
Či by bolo pre Grécko a eurozónu lepšie riešenie vystúpenie z menovej únie, Mikloš nehovorí. Tvrdí však, že všetko záleží na Grékoch samotných. „Bude sa musieť rozhodnúť grécka vláda a parlament. Na jednej strane sú jasne postavené podmienky Trojky a euroskupiny a na druhej strane je na Grécku, či takéto podmienky vedia splniť, alebo či sa rozhodnú inak aj so všetkým rizikami a dôsledkami, ktoré s tým môžu byť spojené,“ dodal.
Stretnutie ministrov financií eurozóny zvolal na štvrtok večer do Bruselu šéf skupiny Eurogroup, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Na rokovaniach sa má zúčastniť aj výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Objavujú sa však už aj hlasy, že aj štvrtkové rokovanie môže skončiť bez dohody.
