oPeniazoch.sk, TASR
Rozhodnutie o znížení ratingov deviatich krajín eurozóny, ako aj dočasného eurovalu (EFSF), bude podľa ministra financií SR Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) jasným stimulom na čo najrýchlejšiu účinnosť jeho trvalého nástupcu - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
Bratislava 19. januára (TASR) – Rozhodnutie o znížení ratingov deviatich krajín eurozóny, ako aj dočasného eurovalu (EFSF), bude podľa ministra financií SR Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) jasným stimulom na čo najrýchlejšiu účinnosť jeho trvalého nástupcu – Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
"Tam už je dohoda, že by mal vstúpiť do platnosti od 1. júla. Toto je len ďalší dôvod," konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii s tým, že pôjde aj o jednu z hlavných tém najbližšieho rokovania ministrov financií eurozóny, tzv. Euroskupiny, budúci týždeň v pondelok (23.1.).
Bez nových prepočtov sa nechcel kategoricky vyjadrovať k tomu, či je kapacita eurovalu po znížení ratingu dostatočná a či ju prípadne nebude potrebné opäť navyšovať. "Ideálne by bolo, keby sme nemuseli navyšovať," pripustil. Podľa neho však súčasná situácia po znížení ratingov zrejme posilní pozíciu a argumenty tých, ktorí sa zasadzujú za vyššiu úverovú kapacitu záchranných mechanizmov eurozóny.
Zároveň však pripomenul, že doterajšia efektívna úverová kapacita EFSF nebola zatiaľ vyčerpaná ani z polovice. "Predpokladám, že aj po tomto znížení by mala byť stále dostatočná na programy, ktoré bežia a mala by postačovať do júla, kedy vstúpi do platnosti ESM," avizoval. Problémy by podľa neho mohli nastať vtedy, ak by prišla požiadavka na prípadný ďalší záchranný program pre niektorú z ohrozených krajín.
V súvislosti so zapojením Európskej centrálnej banky (ECB) do riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa Mikloš domnieva, že robí to, čo má. "V zásade súhlasím s politikou ECB. Nemyslím si, že by väčšia angažovanosť bola prospešná. Krátkodobo by mohla pomôcť, ale obávam sa, že strednodobo a dlhodobo nie," varoval.
Stroskotanie rokovaní Grécka so súkromnými veriteľmi ohľadom ich účasti na odpise polovice dlhov krajiny by podľa Mikloša viedlo automaticky k defaultu, a teda reštrukturalizácii dlhu pre všetkých držiteľov gréckych dlhopisov. Zrejme by sa to však netýkalo bilaterálnych pôžičiek, teda prvej medzinárodnej pomoci Grécku, ktorej sa Slovensko nezúčastňuje. "Default a reštrukturalizáciu nikto nevie vylúčiť, aj keď došlo k istému pokroku v rokovaniach s Inštitútom pre medzinárodné financie, ktorý zastrešuje najväčšie banky," dodal šéf rezortu financií.
