oPeniazoch.sk, TASR
Atény 3. januára (TASR) – Grécka vláda varuje, že bude musieť odísť z eurozóny, ak sa jej nepodarí uzavrieť dohodu s medzinárodnými veriteľmi o druhom záchrannom balíku vo výške 130 miliárd eur. Uviedol to dnes hovorca kabinetu Pantelis Kapsis.
Dodal, že rokovania s veriteľmi a kontrola plnenia úverových podmienok v nasledujúcich troch až štyroch mesiacoch "rozhodnú o všetkom", vrátane toho, či Grécko unikne bankrotu.
Zadlženú krajinu zachránil v roku 2010 pred krachom prvý balík finančnej pomoci v hodnote 110 miliárd eur od členov eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF). Grécko si už totiž nebolo schopné požičať peniaze na trhoch za udržateľných podmienok. Investori, ktorých šokoval obrovský rozpočtový deficit krajiny a výška štátneho dlhu, požadovali za grécke dlhopisy enormné úroky.
Grécko sa však už štyri roky zmieta v recesii a ani po vyčerpaní prvého balíka pomoci nebude schopné vrátiť sa na finančné trhy, ako pôvodne predpokladalo. Európski lídri preto v októbri 2011 schválili druhý záchranný balík, na ktorom by sa mali dobrovoľne podieľať aj súkromní investori. Detaily dohody však ešte nie sú dokončené, takže zatiaľ nie je ani podpísaná.
Vypracovanie detailov záchranného balíka, vrátane odpisu zhruba 100 miliárd eur z hodnoty dlhopisov, ktoré vlastnia súkromní investori, je hlavnou úlohou dočasnej koaličnej vlády na čele s bývalým centrálnym bankárom Lukasom Papadimosom. Predchádzajúci kabinet padol a krajinu čakajú predčasné voľby, pravdepodobne v apríli tohto roka.
"Dohoda (druhá) o pomoci musí byť podpísaná, v opačnom prípade, keďže nemáme prístup na trhy, sa ocitneme mimo eurozóny a všetko sa ešte zhorší," vyhlásil Kapsis pre súkromnú televíziu Skai TV.
Podmienkou prvého balíka finančnej pomoci Grécku bolo zavedenie prísnych úsporných opatrení a ekonomických reforiem. Aténam sa ale nedarí znižovať rozpočtový schodok tak, ako sľúbili veriteľom. Napriek škrtom vo výdavkoch a zvýšeniu daní rozpočtový deficit krajiny vlani dosiahol minimálne 9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kapsis preto upozornil, že Grécko bude musieť ešte ráznejšie znížiť výdavky štátu a zaviesť ďalšie dane, aby eliminovalo výpadok rozpočtových príjmov v dôsledku recesie a splnilo podmienky úveru.
Gréckej verejnosti sa vládne opatrenia nepáčia a už takmer dva roky proti nim ostro protestuje. Kapsis ale varuje, že ak Atény nebudú plniť podmienky pôžičky, nedostanú nový balík pomoci ani ďalšiu splátku z prvého úveru a krajina zbankrotuje. Inšpektori z Európskej únie a MMF o vyplatení nasledujúcej tranže rozhodnú koncom tohto mesiaca.
