V predchádzajúcej analýze „Rok 2012 - inflácia alebo deflácia“ sme hovorili o deflačných tlakoch ako o predpokladanom víťazovi nad tlakmi vysoko inflačnými aj počas budúceho roka
Trojuholník lásky
Trojuholník lásky predstavuje prirodzený vzťah medzi úvermi, ekonomickým rastom a cenou aktív. Pokiaľ rastie objem produktívnych úverov, tie podporujú ekonomický rast a rast cien aktív. Pokiaľ sa však ekonomický rast znižuje, nastáva deleveridžing a ceny aktív prirodzene klesajú.
Ako sme spomínali už skôr, nová paradigma alebo „nový normál“ v najbližších rokoch znamená, že ekonomický rast pod tlakom obrovského naakumulovaného dlhu a ostatných faktorov bude stagnovať. Priemerný rast svetovej ekonomiky za posledných 10 rokov bol slušných 3,7%. Pre budúci rok sa očakáva podobné číslo, no náš odhad hovorí iba o polovičnej hodnote. Okolo seba máme až príliš veľa nášľapných mín na to, aby ekonomiky rástli takým tempom ako za poslednú dekádu.
Európsky deleveridžing
Eurozóna sa nachádza vo svetovom meradle asi na prvom mieste v rebríčku možných kandidátov na ekonomický kolaps. Rozpad eurozóny je reálnou alternatívou. To, či sa udeje alebo nie, nevieme. Euro bol od začiatku politický projekt a ako politický projekt bude pokračovať. Ak politici nájdu prijateľný spôsob, ako z eurozóny urobiť transferovú úniu (neustála podpora slabých krajín), tak euro môže prežiť. Kolaps bánk a firiem v periférnych krajinách môžu využiť silné korporácie z jadrovej eurozóny na lacný vstup na trhy týchto krajín. Táto skrytá privatizácia bude vytvárať slušné podmienky pre stabilizáciu a budúci ekonomický rast.
A pokiaľ tento proces udrží spoločenskú rovnováhu v južanských krajinách, Európa môže pomaly smerovať k optimálnej menovej únií. Proces však bude omnoho bolestnejší a dlhodobejší ako bolo spojenie Nemecka, a nacionálne trenice a možný populizmus ho môžu kompletne zabrzdiť a dokonca spôsobiť ak nie rozpad eurozóny, tak jej výrazné zmenšenie. A to všetko sa bude diať v situácií, keď sa eurozóna s veľkou pravdepodobnosťou dostane do recesie, ktorá prinesie silné sociálne pnutia v mnohých krajinách.
Európski politici vedia, že nutnou podmienkou na obnovu zdravia eurozóny je rekapitalizácia bánk. Banky musia do polovice budúceho roka zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť (pomer aktív ku kapitálu) na 9%. Táto požiadavka prichádza vo veľmi nevhodnú dobu. Bilancia amerických bánk je $16 biliónov dolárov, zatiaľ čo bilancia európskych bánk je $41 biliónov dolárov. Je veľmi nepravdepodobné, že pri súčasných nízkych cenách akcií bánk a dostupnosti kapitálu by banky dokázali/chceli výrazne navýšiť svoj kapitál. Budeme tak svedkami pravdepodobne úplne opačného procesu – postupného znižovania svojich bilancií – deleveridžingu. V eurozóne tým najviac utrpia firmy, ktorých prístup ku zdrojom sa zníži. Recesia v eurozóne je takmer garantovaná.
ECB si je vedomá toho, že tento proces bude mať negatívny vplyv ako na likviditu, tak na solventnosť bánk. Z tohto dôvodu vykonáva skryté kvantitatívne uvoľňovanie, a to najmä pomocou repo-operácií (dohoda o odkupe aktív a ich spätnom predaji). Len za posledného pol roka zvýšila ECB svoju bilanciu o €800 miliárd, čo je viac ako spravil Fed pri prvom kvantitatívnom uvoľňovaní. ECB sa týmto spôsobom snaží zastaviť panické výpredaje, podporiť ceny bankových aktív a obnoviť dôveru na finančnom trhu. Neprirodzený proces reflácie však nemá dlhodobú šancu na úspech.
Ázijský deleveridžing
Znižovanie bilancií európskych bánk nepostihne iba Európu, ale aj ostatné regióny, kde mali európske banky významne zainvestované. A najsilnejším takýmto regiónom je Ázia. A opäť, timing tohto procesu je výrazne negatívny, keďže v Číne sme v roku 2011 zaregistrovali prvé znaky praskania bubliny na trhu nehnuteľností.
A nielen to, vládne stimuly na boj proti kríze v roku 2009 si začínajú vyberať svoju prvú daň vo forme obrovského nárastu nesplatiteľných úverov lokálnych vlád. Odhaduje sa, že minimálne 10% čínskych úverov je nedobytných. A práve čínske banky absolútne dominujú rebríčku najväčších bánk na svete, podobne ako mu dominovali tie japonské na začiatku 90. rokov. Asi nebude prekvapením, že prepadu akcií európskych bánk v minulom roku konkurovali vo svetovom meradle iba banky čínske. Nie je náhoda, že Šanghajský akciový index dosahuje svoje dvojročné minimá.
Čínska vláda môže prísť s ďalšou snahou o refláciu, podobne ako to spravila v roku 2009, keď podporila masívne komoditné špekulácie. Avšak situácia sa od roku 2009 výrazne zmenila. Pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie v USA a Eurozóne spôsobuje vysoké inflačné tlaky v domácej ekonomike. Aj keď tie sa v poslednej dobe mierne znížili, Čína a ostatné rozvojové kra
