V rámci životného cyklu poisťovne dochádza k nerovnostiam vo výške jej príjmov a výdavkov. Znamená to, že poisťovňa musí v praxi vytvárať rezervy finančných prostriedkov.
Druh rezerv je vymedzený legislatívou, a to vyhláškou č. 136/1996 Z. z. Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov rezerv poisťovne v znení vyhlášky č. 177/1999 Z. z. a vyhlášky č. 1/2000 Z. z.
Potreba vytvárania rezerv vzniká bez ohľadu na legislatívu, pričom dôvody jej skutočnej potreby sa v životnom a neživotnom poistení odlišujú. Pri uzatvorení životného poistenia je ročné predpísané poistné v rámci danej poistnej zmluvy konštantné na rok (v týchto úvahách nezohľadňujeme infláciu a iné úpravy výšky poistného). Znamená to teda nemennú výšku poistného na dopredu stanovené obdobie, aj keď sa riziko v životnom poistení s vekom poisteného z roka na rok mení.
V neživotných poisteniach sa naopak uplatňuje tzv. prirodzené poistné. Poistenec zaplatí za riziko na jedno poistné obdobie dopredu s tým, že na konci poistného obdobia je poistné spotrebované, lebo zodpovedá pravdepodobnosti poistnej udalosti v danom poistnom období. Tento postup nie je možné aplikovať pri životných poisťovniach. V prípade zmiešaného poistenia na n-rokov by v poslednom roku poistenia poisťovňa predpisovala ročné prirodzené poistné takmer vo výške celej poistnej sumy. Poisťovňa teda kalkuluje poistné tak, že klient platí konštantné poistné a v prvých rokoch klient platí viac, ako je potrebné na krytie poisteného rizika. Poisťovňa musí nazhromaždiť z prebytku poistného v prvých rokoch každej poistnej zmluvy určitú sumu, aby v neskorších rokoch mohla plniť svoje záväzky. Táto kumulovaná suma súvisí s tzv. hodnotou poistnej zmluvy, ktorá oceňuje danú zmluvu v danom čase, ktorý uplynul od jej uzatvorenia. Hodnota poistnej zmluvy sa označuje ako matematická rezerva (pri výpočte jej výšky sa používajú postupy poistnej matematiky). Aby poisťovňa mohla plniť, musí mať v ľubovolnom čase dostatok finančných prostriedkov vo výške hodnoty poistnej zmluvy v ľubovolnom čase a kumuluje prostriedky práve v tejto výške. Táto suma sa nazýva rezerva poistného. Poisťovne pravidelne počítajú hodnoty poistných zmlúv vo svojom portfóliu a porovnávajú ich so skutočne vytvorenými rezervami poistného, aby mohli urobiť potrebné korekcie.
Pri určovaní výšky rezerv v neživotnom poistení je dôležitý odhad budúcich rezerv, pretože zistenie skutočných škôd môže pri niektorých poistných udalostiach trvať aj niekoľko rokov. Z tohto hľadiska možno označiť ako najdôležitejšiu rezervu na poistné plnenia, ktorá okrem škôd zlikvidovaných, ale v bežnom účtovnom období (ÚO) neuhradených, zahŕňa aj prostriedky na nahlásené, ale nezlikvidované škody (RBNS rezerva) a vzniknuté do konca bežného ÚO, ale nenahlásené škody (IBNR rezerva). Táto rezerva zhŕňa aj predpokladané výdavky spojené s likvidáciou poistných udalostí a znižuje sa o predpokladanú výšku vymáhateľných pohľadávok.
Na výpočet výšky rezerv sa používajú najmä matematicko-štatistické, poistno-matematické metódy a metóda kvalifikovaného odhadu.
V praxi sa stretávame s dvoma pojmami – netto a brutto rezerva. Pokiaľ sa v prvom prípade neuvažuje so správnymi nákladmi, brutto rezerva je rozšírená o zložky na ich pokrytie a zohľadňuje aj prípadné nepriaznivé škodové výchylky (tzv. bezpečnostná prirážka). Správne náklady sa podľa nemeckej školy klasifikujú na:
- začiatočné jednorazové náklady – alfa, ktoré sa vynakladajú hneď pri uzavretí zmluvy,
- bežné správne náklady – beta, každoročné náklady počas trvania poistenia spojené s jeho udržiavaním (administratíva, korešpondencia, nájom budov a pod). V prípade, že je lehota platenia poistného kratšia ako poistné obdobie, rozdeľujú sa na beta 1 náklady – trvajú počas celého obdobia poistenia a beta 2 náklady, len počas platenia poistného,
- náklady na inkaso – gama – náklady spojené s inkasom bežného poistného. Pri používaní moderných foriem bezhotovostného platobného styku sa tieto náklady znižujú,
- náklady pri výplate dôchodkov – delta – len pri dôchodkom poistení,
- jednotná správna prirážka – epsylon, niektoré poisťovne ňou nahrádzajú všetky predchádzajúce typy správnych nákladov a vyjadruje sa ako percento z brutto poistného.
|
