oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA/AP
V eurozóne dochádza k tomu, že inflácia vyvoláva deflačné tlaky. Rast cien sa nepremieta do miezd a teda pôsobí na spotrebiteľov negatívne. Na podivnú situáciu upozorňujú ekonómovia z BCA Research.
Ekonómovia sa všeobecne domnievajú, že keď dochádza k rastu počtu pracovných miest, musí nutne dôjsť k rastu miezd. Dhaval Joshi však tvrdí, že nejde len o počet novovytvorených pracovných miest, ale aj o ich štruktúru. Dnes kvôli robotizácii a rastúcemu využitiu umelej inteligencie dochádza k tomu, že v celom rade profesií sa ľudia presúvajú na horšie platené miesta. Celkovo tak rastie počet ľudí, ktorí súperia o tieto pozície čo bude ešte dlho vyvíjať negatívny tlak na výšku miezd.
Umelá inteligencia nás teda neposúva smerom k spoločnosti, kde budeme mať viac voľného času pre seba, ako o tom uvažoval John Maynard Keynes. V takejto spoločnosti sú ľudia zbavení namáhavej práce, ale tiež stále viac hľadajú zmysel svojho života a oddávajú sa nezmyselným činnostiam. My sa namiesto toho pohybujeme smerom k stavu, kedy na každého človeka, ktorý sa môže venovať zábave, pripadá stále väčšia časť spoločnosti, ktorej životný štandard sa posúva smerom k životnému minimu.
Na každú hviezdu YouTube, ktorá má všetko, na čo si spomenie, dnes pripadá stále viac ľudí, ktorí musia svoju spotrebu obmedzovať. A firmy sa budú stále viac pýtať, prečo investovať do nákladných technológií, keď môžu prijať pracovnú silu za veľmi nízke mzdy. Tento podnikateľský model už teraz veľmi dobre využívajú spoločnosti ako Amazon.
Možno ale, že do technológií investujeme len preto, že sa nám takéto investície zapáčili a nie preto, že by stroje boli vždy efektívnejšie ako ľudia. Potom je ďalší posun ľudí smerom k zle platenému a málo zaujímavému pracovnému miestu u nevyhnutný.
Autorom je Izabella Kaminska, komentátorka Financial Times
