Charizma väčšieho zla: Fidel Castro je ako minimálna mzda

, EconLog Foto: SITA/AP

Koľko ľudí Castro zavraždil? Čierna kniha komunizmu ho obviňuje, že má na svedomí popravu 15-17 000 ľudí. Špekulatívnejšie odhady hovoria o ďalších 80 000 Kubáncoch, teda všetkých tých, ktorí sa snažili utiecť z tohto skormúteného raja. A tým výpočet zla jeho osoby ani zďaleka nekončí.

V porovnaní so zverstvami iných komunistických diktátorov, Castrova vláda bola mierna. Guatemalská občianska vojna (1960-1996) si pravdepodobne vyžiadala viac nevinných životov. V skutočnosti niekoľko amerických prezidentov nesie zodpovednosť za smrť väčšieho počtu civilistov, ako Castro. Tak prečo by sme mali zaoberať hrôzami Castroizmu?

Pretože Castro je symbolom väčšieho zla. Zla, ktoré si vyžiadalo mnoho miliónov životov a mohlo by sa zopakovať. Čo sa vlastne udialo na Kube?

– občianska vojna má jediný cieľ, všetkými potrebnými prostriedkami zvrhnúť existujúce režimy
– po víťaznej občianskej vojne sa k moci dostávajú marxistickí intelektuáli
– marxistickí vodcovia likvidujú podnikanie, vyženú zahraničných investorov a snažia sa ovládnuť celú ekonomiku
– centralizovanú ekonomiku využívajú na vybudovanie silnej armády
– túto armádu (a vojensko-priemyselný komplex) nasadzujú na pomoc marxistických intelektuálov v iných krajinách, aby mohli kopírovať ich cestu k modernosti.

Každý, kto sa spolieha na zdravý rozum, dokáže predvídať plody tohto dementného receptu. Masové vraždy, otroctvo, vojna, hladomor a chudoba. Ale zdravý rozum bohužiaľ niekedy nie je na prvom mieste. Tento strašný marxisticko-leninský "experiment" sa rozšíril z Ruska do východnej Európy, Číny, juhovýchodnej Ázii, Afriky a Castrom vlastnenej Latinskej Ameriky. A zatiaľ čo väčšina z týchto režimov boli na tom oveľa horšie ako Kuba, Castro spáchal to najväčšie zlo, a naďalej ho pácha. Charizmaticky presadzuje inšpirujúce sympatie k tejto psychopatickej ceste k slávnej budúcnosti.

Castro je niečo ako minimálna mzda. Niečo, čo musíte tvrdošijne odsúdiť, hoci existujú ďaleko väčšie problémy na svete. Minimálna mzda nie je ani zďaleka tým najzhubnejším krokom, prečo teda predstavuje tak veľký problém? Pretože symbolizuje väčšie zlo. Zo sociálneho hľadiska patrí minimálna mzda do politiky "dobrého pocitu" ako životaschopné riešenie spoločenských neduhov. Pracovníci nezarábajú dosť, treba prijať zákon, aby im zamestnávatelia museli platiť viac. Nejaký problém? Vyriešené.
 
Musíme sa zbaviť minimálnej mzdy, ale to je len prvý krok. Naším konečným cieľom by malo byť, zbaviť sa všetkých chýb, aké minimálna mzda predstavuje. Musíme sa zbaviť všetkého súcitu s Castrom. Ale aj to je len prvý krok. Naším konečným cieľom by malo byť zbaviť sa chýb, ktoré Castro reprezentu je. Castro bol darebák ako vystrihnutý z roku 1984. V spravodlivom svete by jeho náhrobok zdobili Orwellove slová: "Diktatúra sa nenastoľuje preto, aby sa zabezpečila revolúcia. Revolúcia sa robí, aby sa zabezpečila diktatúra. Cieľom mučenia je mučenie. Cieľom moci je moc."

Autorom je Bryan Caplan, profesor ekonómie na George Mason University.

Súvisiace články

Aktuálne správy