oPeniazoch.sk, Harvard University Press; The Guardian Foto:thinkstock
Vedia viac o svojich klientov, než ich vlastné manželky. Sú lojálni, nech už má ich klient akúkoľvek minulosť, či správanie. Sú mozgom dômyselných systémov obchádzania daňových povinností. A je ich medzi nami viac, ako kedykoľvek predtým.
Komplex aktív, holdingová štruktúra a všetko čo je potrebné k správe bohatstva je už dávno vymyslené. Čata právnikov, účtovníkov, daňových odborníkov a investičných poradcov. Je to rovnaké pri desiatkach tisíc superbohatých rodín aj jednotlivcov po celom svete, ktorí využívajú služby správcov majetku. Títo odborníci nielen dokážu ukryť bohatstvo pred daňovákmi, ale podľa istého akademického výskumu, slúžia k "temnej koncentrácii ekonomickej moci", s využitím prostriedkov, ktoré sťažujú, alebo znemožňujú určiť skutočnú výšku majetku.
Práca takýchto manažérov a ich praktiky sa denno-denne vyskytujú v šedej zóne etiky. V ríši, ktorá je formálne právna, ale spoločensky legitímna nie je. To zahŕňa využitie trustov, offshore spoločností a podobných nástrojov, ktoré pomáhajú klientom vyhnúť sa plateniu daní, dlhov voči veriteľom alebo výživnému pri rozvedených manželstvách. Finančná kríza a tučné novinové správy o škandáloch ako je Panama papers, len pomáhajú prilákať pozornosť verejnosti k týmto praktikám a ich následné odsúdenie.
Tak, ako sa svetové bohatstvo rozrástlo na rekordnú úroveň počas ostatných rokov, odhady hovoria o 241 biliónoch dolárov, zvýšila sa aj nerovnosť o 0,7 % v svetovej populácii vlastniacej 41 % aktív. Správcovia majetku by mali podľa odhadov presmerovať toky súkromného majetku až vo výške 21 biliónov dolárov, čo má za následok stratu na daniach vo výške asi 200 miliárd dolárov na celom svete každý rok. V skutočnosti sa títo odborníci zameriavajú na to, ako oddeliť aktíva od štátov, ktoré ich chcú zdaniť a regulovať. Aby vytvorili určitú formu kapitálu, ktorý je, rovnako ako jeho majitelia, nadnárodný a hypermobilný. Týmto spôsobom zabezpečujú vzostup superbohatých, pomáhajú vytvárať elitu, ktorá nespadá pod vládu akejkoľvek krajiny a je neovládateľná.
Študovať život bohatých a mocných je náročné. V rámci tejto oblasti predstavuje správa majetku osobitnú výzvu, pretože úspech profesie závisí na utajení a riadi sa kódexom správania sa, ktoré vyžaduje prísne súkromie. Existuje celosvetový štandard, certifikát, ktorý získate za oblasť dôvery a plánovania majetku. Musíte absolvovať päť kurzov v kľúčových oblastiach technickej spôsobilosti: správcovské právo, právo obchodných spoločností, investície, financie a účtovníctvo.
Putá, ktorými sú manažéri prepojený so svojimi klientmi sú neobvyklé. Hlavne kvôli veľmi dlhému časovému úseku. Ide o vzťah s neistou dobou trvania, zvyčajne sa meria v rozsahu celého života. Rovnako ako rodinný lekár alebo právnik, správca majetku je zasvätený do vysoko citlivých informácií. Na rozdiel od iných profesií, ale tieto intímne detaily nie sú obmedzené na jedinú oblasť života klienta. Klienti si musia vybrať niekoho, kto o nich bude vedieť všetko. Od lesbických vzťahov matky, bratovej drogovej závislosti, po všetkých milencov.
Úlohou manažéra je chrániť peniaze klienta pred rizikom, čo zahŕňa nielen zlé investície, ale aj iné možnosti rizika, ako sú márnotratní dediči bažiaci po rodinných aktívach, alebo príbuzní s trápnym tajomstvom, vďaka ktorému by sa ľahko mohli stať obeťou vydierania. "Je to ako byť voyeur … klient sa musí pred vami úplne vyzliecť," povedala Eleanor, Američanka pracujúca vo Švajčiarsku. "Prezradia vám veľa tajomstiev, sú to veci, ktoré by nikdy nepovedali svojmu bankárovi. Ste ich dôverníkom. Superbohatí sú často veľmi skeptickí ohľadom motívov ľudí okolo nich. Ľudia, ktorí majú veľa peňazí, sa stanú podozrievaví a izolovaní, ovládne ich presvedčenie, že každý, kto koho stretávajú sa snažia využiť ich."
Často je takéto podozrenie opodstatnené. Mnoho odborníkov to na základe štúdií potvrdilo. Jedným z nich je aj Mark, anglický správca majetku v Dubaji. "Boja sa, že ich niekto olúpi, unesie, alebo sa stanú obeťou podvodu, a že tieto hrozby prichádzajú nielen od cudzích ľudí, ale zo strany vlád a dokonca aj najbližších.“ Tento druh paranoje, že sa bohatstvo premietne do rodinného života, nie je nič nové. Podľa historika Scotta Waugha, dokumenty z 13. storočia v Anglicku nesú záznam súdnych bitiek medzi šľachticmi, dôvodom je "rozšírenie nedôvery rodinných vlkov hladných po dedičstve". Nie sú výnimočné prípady, keď po smrti klienta musí správca majetku s potenciálnymi dedičmi vyriešiť prípadné rodinné konflikty, ktoré môžu nastať. Alebo skončiť v úlohe detektíva, keď sa snaží dať dohromady indície o tých aspektoch klienta, ktoré boli pred každým držané v tajnosti.
Určenie, či ste vôbec hoden dôvery, je kľúčovým záujmom elitných klientov. Môže sa stať, že budete požiadaní, aby ste predviedli výnimočné činy v raných fázach vzťahu s novým klientom, jednoducho musíte dokázať, že ste ne pravý kandidát. Eleanor spomína na jednu osobu, ktorá si ju zavolala do kancelárie v Ženeve a povedala jej: "Bola som pred reštauráciou v Londýne a stratila som tam náramok, musíte ho nájsť". Eleanor sa to nejako podarilo. Vyúčtovala si za svoj čas a získala si lojálnosť klienta pre nasledujúce desaťročie. "Šlo o veľmi bohatú osobu, ochotnú zaplatiť za takéto extra špeciálne zákazkové služby."
David, je britský správca majetku, ktorý sa blíži ku koncu svojej 40-ročnej kariéry v Hongkongu. "Raz si ma zavolal klient z Osaky, ktorý mi povedal, že sedel s anglicky hovoriacim partnerom, ktorý mu cez prekladateľa povedal, že do utorka potrebuje tisíc kúskov údeného lososa. Spolieham sa na vás, že ich zoženiete. Odpovedal som mu, že som správca jeho majetku a nie rybár. On mi len odpovedal, že "no, dnes ste rybárom." Takže som musel zavolať kamarátovi, ktorý poznal chlapíka, čo mal fabriku v Škótsku. A tak sami nezvyčajnú úlohu podarilo splniť."
Čas od času, musia manažéri dokázať povedať nie svojim klientom. Väčšinou z právnych dôvodov. Bruce, ktorý pracuje v Ženeve opisuje jeden takýto prípad. "Mal som jedného arabského klienta, ktorý ma požiadal, aby som mu poslať100 000 dolárov z podnikových fondov, aby si mohol kúpiť Ferrari. Musel som povedať nie, a on "Čo tým myslíš, že nie?" Odpovedal som, že "ide o spoločnosť a vy ste akcionár, takže sa to rovná žiadosti o rozvod?" Musel som ho naviesť na tie správne slová. "Mohli by ste mi prosím odstrániť tieto e-maily, v ktorých ma žiadate o zaslanie hotovosti pre nákup Ferrari?"
Každodenná práca správcu bohatstva sa nápadne podobá práci architekta. Obaja sa snažia o dizajn nového komplexu, multifunkčných stavieb. Finančná architektúra vytvorená správcami majetku obsahuje aktíva, nie ľudí a štruktúry sú zložené z prepojených organizačných jednotiek, ako napríklad fondov, spoločností a nadácií. Tieto štruktúry pomáhajú znížiť daň, vyhnúť sa regulácii a riadenie plánovania dedenia majetku. Rovnako sa musia snažiť o zachovanie štruktúry, ktorú vytvárajú. Ako sa menia zákony, finančné podmienky a politická scéna, musia sa prispôsobovať aj stratégie potrebné pre správu majetku klienta.
Držať krok s tým všetkým nie je ľahké, a to je presne to, kde si manažéri prídu na svoje. Ich úloha je byť "súčasne právnik, čiastočne daňový poradca, ktorý je súčasťou účtovníctva, súčasne aj investičný poradca, teda všetko v jednom". V prípade medzinárodných transakcií, sa musia obklopiť a koordinovať celým tímom poradcov. V tomto zmysle sú skôr generálnym dodávateľom, zodpovedným za realizáciu strategického plánu klienta, ale závislým na tíme subdodávateľov pre vysoko špecializované čiastkové úlohy. Presné podrobnosti takýchto komplexných štruktúr sú len zriedka zverejňované. Tri aspekty scenára spojené s komplikáciami pri správe majetku ale určite stoja za zmienku.
Prvým z nich je medzinárodný rozsah, krajiny a ich príslušné zákony. Manažér musí koordinovať svoje kroky s odborníkmi v každej z týchto jurisdikcií a držať krok so zmenami daňových zákonov a ďalších predpisov. Po druhé, je to veľký počet zúčastnených, vrátane odborníkov, ale aj klientov a príjemcov. Po tretie, je mix konštrukcií, ako s dôverou držať podiely vo viacerých podkladových korporáciách. Táto konfigurácia korporátnej dôvery umožňuje presúvať majetok tam a späť. Forbes to raz charakterizoval ako "mimoriadne hazardnú hru". Zdatní manažéri na to dokážu použiť nástroje ako napríklad trusty, nadácie a korporácie a mariť tak ciele štátu prakticky do nekonečna, bez porušenia platných zákonov. Pre niektorých je to najväčšia atrakcia tejto profesie, keď primárnym zdrojom uspokojenie z práce je "intelektuálna výzva hrať sa na mačku a myš s finančnými úradmi po celom svete".
Ale oveľa bežnejším dôvodom je, že to nie je len intelektuálne náročná práca, ale citovo naplňujúca. "Nie je to práca investičného bankára, ktorý len vypĺňa papiere pre spoločnosť, na ktorej mu v skutočnosti veľmi nezáleží… Dokonca aj keď sú vaši klienti poriadni grázli, v skutočnosti vaše práca pomáha udržať jeho rodinu pohromade." Toto spomína takmer každý jeden správca majetku, za zdroj svojej spokojnosti označuje "pomoc rodinám". Neraz sú pozvaní k účasti na rodinných slávnostiach, trávia spoločnú dovolenku, dokonca aj sedia pri klientovej smrteľnej posteli. Táto intimita so životom klienta dáva ich práci patričnú hĺbku, na rozdiel od predchádzajúcej skúsenosti v oblasti bankovníctva. "Je to veľmi emotívne. Je to veľmi reálne." Kvázi-familiárna úloha má aj niektoré tienisté stránky. Manažéri sú neraz svedkami aj tých najhorších aspektov rodinného života. Mnohí museli pomáhať klientom vydediť svoje deti.
Nadia pracuje v Panama City, hovorí, že za ostatných 30 rokov svojej kariéry, "sledovala, ako peniaze dokázali rozbiť rodiny. Môžete dostať klienta s milenkou a deťmi, ktorý ich chce zabezpečiť, a to všetko musí byť úplne ukryté pred manželkou. Musíte sa s tým jednoducho zmieriť a držať hubu." Keď príde na rodiny s deťmi, konkrétne povinnosti správcov majetku sa líšia od regiónu k regiónu. Na Arabskom polostrove, sú správcovia bežne žiadaní, aby zmiernili nevýhody, ktoré ukladá islamský zákon ohľadom dedičských práv dcér. Vzhľadom k tomu, že sa to nedá ošetriť závetom, tí, ktorí chcú svojim dcéram zanechať rovnaký podiel rodinného majetku, musia hľadať offshore alternatívy.
Ekonóm Gabriel Zucman uvádza, že offshore finančný systém sa rozrástol do tej miery, že spochybňuje budúcnosť národnej suverenity. Jeho argument je založený predovšetkým na vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ktorú nazýva "čistou a jednoduchou krádežou". Tým, že sa umožňuje daňovým poplatníkom ukradnúť celosvetovo od svojich vlád až 200 miliárd dolárov ročne, tvrdí, že správcovia majetku výrazne oslabujú štátnu moc. Vďaka hospodárskej a politickej dominancii správy majetku, nie je už v skutočnosti žiaden štát suverénny v pravom slova zmysle.
Offshore raje spolu s bohatými elitnými profesionálmi, ktorí im slúžia, vytvorili akýsi paralelný svet, selektívneho bezprávia. Selektívneho v tom, že superbohatí môžu aj naďalej využívať výhody práva, ktoré vyhovujú ich záujmom zatiaľ čo ignorujú zákony, ktoré im spôsobujú nepríjemnosti. Tento paralelný svet funguje do značnej miery bez povšimnutia, okrem prípadov, keď sa niečo veľké prevalí.
Niekto by mohol namietnuť, že je to jednoducho tak a hotovo. Ale problém sa rozrástol do takého rozsahu, aký bol doteraz takmer nepredstaviteľný. Mobilita bohatstva a jeho majiteľov, spojená s právnymi a finančnými zručnosťami manažérov, dáva možnosť až príliš jednoducho porušiť ducha zákona pri jeho formálnom dodržiavaní. Je jasné, že priama snaha obmedziť privilégiá superboháčov sa javí ako neúčinná. Pokiaľ skutočne majú politickí predstavitelia záujem, aby aj elita platila svoj spravodlivý podiel daní a záleží im na fungovaní právneho štátu, mali by snáď presunúť svoju pozornosť od tých, ktorí majú obrovské bohatstvo, na ľudí, ktorí im slúžia.
