oPeniazoch.sk, The Economist Foto: SITA/AP
Máloktorá z krajín dokáže tak ťažiť z medzinárodného obchodu ako Nemecko. Minulý týždeň inštitút Ifo, ekonomický think-tank oznámil, že nemecký prebytok bežného účtu dosiahol tento rok vrchol všetkých čias, 310 miliárd dolárov. Silný exportný priemysel a oslabená mena stavia nemeckú ekonomiku do postavenia, o ktorom môžu južné krajiny iba snívať.
Pred pár dňami, 17. septembra, vyšlo do ulíc 100 až 250 000 Nemcov v mestách po celej krajine na protest proti Transatlantickému obchodnému a investičnému partnerstvu (TTIP), dohode o voľnom obchode o ktorej sa v súčasnosti rokuje medzi Európskou úniou a USA. Protestuje sa aj proti CETA, čo je podobná dohoda medzi EÚ a Kanadou. V ankete, usporiadanej Európskou komisiou v máji, sa 59 % Nemcov vyslovilo proti TTIP, v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 34 %. Iba Rakúšania mali ešte menší záujem. Prečo si národ vývozcov dáva taký pozor pri liberalizácii obchodu? NA otázku hľadal odpoveď The Economist.
Jedným významným faktorom je rastúci odpor k zmene. Na rozdiel od svojich blízkych, či vzdialenejších susedov v ostatných európskych krajinách, Nemci sú presvedčení, že ich krajina je v dobrom ekonomickom stave. Veľké zmeny oproti pôvodnému stavu, ako sú nové obchodné dohody, považujú za niečo, čo by mohlo ohroziť existujúce výsady a nie niečo, čo sa dá považovať za príležitosť na zlepšenie situácie. Keď Nemcov požiadali, aby definovali svoje dôvody prečo odmietajú TTIP, v drvivej väčšine spomenuli, že dohoda obmedzí práva spotrebiteľov, bude to kompromis pri ochrane osobných údajov aj životného prostredia a zhorší pracovné podmienky. Obávajú sa, že vytváranie nových nadnárodných rozhodcovských súdov na riešenie obchodných sporov môže posilniť pozíciu veľkých globálnych korporácií na úkor spotrebiteľov a menších firiem. Mnohé z nich sú podozrivé z toho, čo sa považuje za tajnostkársky a elitársky štýl rokovania.
Nie všetky tieto problémy môžu byť ignorované. Vyjednávači už zrevidovali pôvodné plány pre obchodnú arbitráž, aby upokojili kritikov. Ale väčšina argumentov má v skutočnosti slabý základ. Väčšia miera obchodovania by zlepšila možnosť voľby a znížila by ceny pre Nemcov. Z harmonizácie noriem by mali prospech malé podniky. A pracovný trh by tiež netrpel, skôr naopak, dohoda by pravdepodobne vytvorila viac pracovných miest. Napriek tomu politici neurobili dosť preto, aby sa tieto body naplnili. Objavujú sa organizácie, ktorých jediná agenda je kritika obchodnej dohody. Jednou z nich je napríklad Attac, anti-globalizačná skupina, ktorá stavia na populárnych obavách. Poplašné správy o masovom dovoze v chlóre naložených kurčiat, alebo likvidácii nezávislých kníhkupectiev sa rozšírili v hromadných e-mailoch a po internetových kanáloch. Mnoho takýchto skupín zabezpečuje dopravu, aby sa čo najviac protestujúcich dostavilo na demonštrácie.
Nemecký skepticizmus už narušil doterajšie rokovania o TTIP. Mohlo by to znamenať úplný koniec. Sigmar Gabriel, nemecký vicekancelár a minister hospodárstva a dlhoročný zástanca TTIP minulý mesiac pripustil, že rokovania už "de facto zlyhali". V každom prípade, žiadna dohoda sa neuzatvorí skôr, ako si Američania v novembri zvolia svojho nového prezidenta. Vzhľadom na nedostatok nadšenia pre nové obchodné dohody u oboch kandidátov, je možné, že sa nakoniec nezrodí vôbec. V Nemecku brojenie voči TTIP môže prameniť v ďaleko väčšej miere z odporu pre obchod a otvorené trhy. V snahe zabezpečiť si prosperitu, môžu Nemci podkopávať dohodu, ktorá by im mohla zabezpečiť väčší úspech.
